Londýn 25. januára (TASR) - Prvý konvoj dobrovoľníkov zo Západu, ktorí chcú v prípade vojenského útoku na Irak vlastnými telami ochraňovať humanitárne objekty, vyrazil dnes na dvoch poschodových autobusov z Londýna do Bagdadu.
K sprievodu približne 50 ľudských štítov, medzi ktorými sú zastúpení predstavitelia najrôznejších sociálnych tried: od 19-ročného továrenského robotníka po 60-ročného penzionovaného diplomata, sa budú podľa organizátorov počas cesty naprieč Európou pridávať ďalší mieroví aktivisti.
Príchod sprievodu autobusov do Bagdadu sa očakáva 8. februára a v nasledujúcich týždňoch by ho mali nasledovať ďalšie.
Jeden z usporiadateľov, americký veterán prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991 Ken OďKeefe vyzval, aby do Iraku prišlo 10.000 živých štítov zo Západu a zabránili tak vojne.
V Iraku by sa v najbližšom čase mali zhromaždiť stovky dobrovoľníkov, odhodlaných chrániť vlastnými telami nemocnice, zdroje pitnej vody a ďalšie humanitárne objekty. Západní mieroví aktivisti sa chcú rozmiestniť aj v husto zaľudnených oblastiach, vrátane Bagdadu, ktoré by sa mohli stať terčom bombardovania s obrovskými civilnými obeťami.
Aktivisti už v utorok proti možnej vojenskej akcii v Iraku demonštrovali pred sídlom britského premiéra na Downing Street, kde odovzdali zoznam miest, ktoré chcú pred bombardovaním ochraňovať vlastnými telami. "Premiérovi Tonymu Blairovi sme poskytli menoslov osôb, ktoré odídu do Iraku, a zoznam miest, ktoré budú chrániť," povedal OďKeefe.
"Odteraz je oficiálne známe, že sme Tonyho Blaira varovali, že ak budú vlády Británie a Spojených štátov pokračovať v ceste k vojne, budú zabíjať vlastných občanov," zdôraznil usporiadateľ akcie Misia ľudských štítov v Iraku.
Odporcovia akcie však upozorňujú, že aktivisti si plne neuvedomujú riziko, ktoré im bude v Iraku hroziť a že svojím konaním pomáhajú diktátorskému režimu Saddáma Husajna.
Kritici pripomínajú, že počas prvej irackej vojny v roku 1991 Husajn západných mierových aktivistov zajal a používal ich ako živé štíty v bojoch irackých oddielov proti medzinárodnej spojeneckej aliancii. Iracká armáda vtedy zadržiavala približne 1800 rukojemníkov z radov britských pacifistov, z ktorých väčšina dodnes trpí posttraumatickým stresom.