BRUSEL/ISTANBUL. Severoatlantická aliancia ponúkla v utorok na mimoriadnej schôdzke politickú podporu vojenskej akcii Turecka proti militantom z Islamského štátu v Sýrii a Iraku. Ankara však nepožiadala o ďalšiu vojenskú pomoc.
Prečítajte si tiež:
Mier s Kurdmi skončil, Turci bojujú aj proti nim
Solidárne NATO "Turecko nepožiadalo o dodatočnú vojenskú prítomnosť NATO v Turecku. Turecko má veľmi schopné ozbrojené sily - druhú najväčšiu armádu v rámci aliancie," citovala agentúra DPA generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga po bruselskej schôdzke veľvyslancov pri NATO.
Podľa agentúry Reuters Turecko požiadalo o naliehavú schôdzku po tom, čo zintenzívnilo svoju úlohu v boji proti militantom z Islamského štátu. Podniklo letecké útoky v Sýrii a Iraku. Terčom sa stali v Iraku aj tábory Strany kurdských pracujúcich (PKK).
"Sme solidárni s naším tureckým spojencom," povedal na začiatku schôdzky Stoltenberg.
V úvode stretnutia NATO a Turecko bagatelizovali myšlienku, že by aliancia mohla poskytnúť vzdušnú a pozemnú podporu pre dramatickú zmenu v tureckej stratégii.
North Atlantic Council statement following Article 4 consultations http://t.co/S2ztmPLhma #Turkey pic.twitter.com/tvFSN3FG20
— NATO (@NATO) 28. Červenec 2015 "Napadnuté" Turecko Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však ešte pred odletom do Číny vyhlásil, že Turecko "bolo napadnuté".
Povedal to v súvislosti so samovražedným bombovým útokom v meste Suruč, pri ktorom zahynulo minulý týždeň 32 ľudí, prevažne študentov. Z útoku podozrievajú Islamský štát.
"Ak sa členská krajina NATO stane terčom útoku, NATO ju podporí v každom smere," konštatoval Erdogan. Podľa neho "by mohla existovať povinnosť pre NATO a žiadame NATO, aby bolo na to pripravené," uviedol Erdogan.
"Nie je možné, aby sme pokračovali v mierovom procese s tými, ktorí ohrozujú našu národnú jednotu a bratstvo," povedal Erdogan na tlačovej konferencii pred odchodom na oficiálnu návštevu Číny, informovala agentúra Reuters.
Erdogan taktiež poznamenal, že "bezpečnostná zóna" na severe Sýrie, o vytvorení ktorej rokujú Turecko a USA, by otvorila cestu návratu 1,7 milióna sýrskych utečencov momentálne sa nachádzajúcich v Turecku.
