ANKARA, BRATISLAVA. Viac ako 40-tisíc obetí, tisícky zničených obcí a stotisíce utečencov. To je bilancia vyše tridsať rokov trvajúceho napätia medzi Tureckom a kurdskou menšinou na východe krajiny. Teraz to vyzerá, že dvoch po rokoch relatívneho mieru by konflikt mohol vypuknúť znovu.
Koniec prímeria
Kurdi
- národ žijúci v Turecku, Iraku, Iráne, Sýrii a Arménsku,
- autonómny región Kurdistan majú v Iraku,
- v Turecku tvoria asi 18 percent populácie, žijú najmä na východe krajiny,
- v tureckom parlamente majú stranu HDP, o autonómiu sa snaží radikálna PKK.
Kurdov je celkovo vyše 30 miliónov, no vlastný štát nemajú. Autonómny región majú len v Iraku, najviac ich však je práve v Turecku. Už od osemdesiatych rokov požaduje autonómiu Strana kurdských pracujúcich (PKK).
Tú Turecko aj iné krajiny považujú za teroristickú skupinu. Napriek viacerým konfliktom od roku 2013 platilo medzi Tureckom a PKK prímerie, samotní Kurdi dokonca získali väčšie postavenie v politike – prokurdská Ľudovodemokratická strana HDP už má slovo aj v tureckom parlamente.
„Prímerie viac nemá význam,“ oznámila v sobotu na internete PKK po tom, čo Turecko zaútočilo okrem Islamského štátu v Sýrii aj na tábory kurdských rebelov. Včera zase na východe Turecka pri výbuchu auta zahynuli dvaja tureckí vojaci, útok pripisujú Kurdom.
Podľa týždenníka Economist má útok na Kurdov čisto politický motív a môže znamenať návrat späť k dlhoročnému konfliktu. Na stranu Turecka sa postavili Spojené štáty, podľa ktorých má Turecko právo brániť sa pred útokmi kurdských rebelov.
Snaha o voličov
„Pre Turecko sú radikálni kurdskí rebeli to isté ako Islamský štát,“ napísal izraelský denník Haaretz.
Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová zase prezidenta Erdogana kritizovala za „zničenie dvojročného prímeria“, píše turecký server Daily Sabah.
„Prišlo to nečakane. Je to znepokojujúce a človek si môže pomyslieť, že ide o Erdoganovu kalkuláciu na vyburcovanie nacionalistických voličov pred možnými predčasnými voľbami,“ povedal pre New York Times o útokoch analytik Asli Aydintasbas. Proti krokom Turecka protestovali ľudia v Istanbule aj v európskych mestách.
