Mojou úlohou je, aby ľudia nehádzali zodpovednosť za problémy na utečencov, hovorí ANDREAS BABLER, starosta Traiskirchenu, približne sedemtisícového mestečka, kde v azylovom tábore žije vyše tritisíc utečencov. Asi 500 z nich by malo dočasne prísť na Slovensko.
Sú v Traiskirchene viditeľné problémy, odkedy sa výrazne zvýšil počet migrantov v meste?
„Problémom je, že pre veľký počet utečencov v tábore máme priveľa ľudí na malú infraštruktúru. Stavaná je pre tri až štyritisíc ľudí, ktorí žijú v centre mesta, nie pre taký počet utečencov. Nikto nám nedáva peniaze, okrem miestnej polície nás nikto nepodporuje. Občas sa vyskytnú nejaké konflikty, no násilie medzi utečencami a ľuďmi z Traiskirchenu nie je. Problémom je aj to, že utečenci nemajú čo robiť - nemajú vzdelanie, nemajú ľudí, ktorí by sa o nich starali. A ani nemôžu - nemajú právo na prácu, nemajú študijné plány, jazykové kurzy.“
Bolo to iné, keď bol počet menší?
„Povedali sme, že sme pripravení postarať sa maximálne o 400 utečencov. Pri takomto počte je možné mať pozitívny prístup k ich prijatiu, k ich príbehu, je možné nadviazať s nimi kontakt a pomôcť im s integráciou. Nie je to však možné pri veľkej anonymnej mase. Stovky mužov prichádzajú naraz k vlakovej stanici a ľudia sa na nich pozerajú dúfajúc, že sa nič nedeje. Niekedy sa rodičia obávajú, ak ich dcérka ide zo školy a okolo stojí stovka mužov. Nič nerobia, ale sú tam a vo vašej mysli niekedy máte isté predsudky. Utečenci však za tieto problémy nie sú zodpovední. Zodpovednosť je na veľkej politike, a nie na utečencoch, ktorí sem prichádzajú s plastovými taškami. Mojím poslaním ako starostu je v prvom rade postarať sa o mesto. Po druhé som však aj človek, a preto je mojou úlohou aj to, aby sa nehádzala zodpovednosť na týchto úbohých ľudí, ktorí sem prichádzajú.“
Utečenci? Sme zvyknutí, hovoria ľudia z mesta s tritisíc migrantmiČítajte
Čo si o utečencoch myslia miestni? Neobťažujú ich?
„Ľudia vo väčšine podporujú našu pomoc, čo vidieť aj na podpore, ktorú mi vo voľbách dali. Je tu veľká solidarita - ľudia sa nás pýtajú, ako môžu pomôcť, ako priniesť oblečenie, topánky. Keď boli obrovské suchá, cez sociálne siete sme žiadali o vodu a ľudia ju prinášali do úradu. Som nadšený z našich občanov a ich prístupu. Majú veľké porozumenie pre ľudí, ktorí sem prídu s problémami, s tragickým príbehom, bez perspektívy. Nahnevaní sme však na vládu. To je takisto môj názor – že máme protestovať proti nej, nie proti utečencom.“
Je pozitívnejší prístup miestnych daný aj tým, že utečenecký tábor je tu už 60 rokov?
„Tábor otvorili po revolúcii v Maďarsku v roku 1956, vtedy sa tu za niekoľko týždňov vystriedalo 170 až 280-tisíc ľudí. Hoci sa vtedy demokracia v Rakúsku len rodila, nikto utečeneckú politiku nevyhrocoval tak ako dnes. Dnes politické strany nehľadajú riešenie. Nikto nechápe, že je problematické prijať už tisíc ľudí. Teraz tu máme vyše dvetisíc utečencov, museli sme vybudovať aj stanový tábor. Nanútiť nám chcú ďalších ľudí, čo je ďalší špinavý politický ťah.“
Nenarástlo s počtom migrantov aj násilie v meste?
