Praha 24. januára (TASR) - Českí senátori a poslanci, ktorí sa dnes zišli na spoločnej schôdzi na Pražskom hrade na druhej voľbe prezidenta, si vypočuli troch prezidentských kandidátov - Václava Klausa, Jaroslavu Moserovú a Miloša Zemana.
Ako prvý vystúpil kandidát ODS Klaus, ktorý pripomenul, že o podporu sa uchádzal už pred desiatimi dňami. Netaktizoval som, a ani netaktizujem, o podpore nevyjednávam za nejaké budúce prísľuby, zdôraznil. "Ponúkam len seba, svoje skúsenosti, schopnosti a postoje," povedal Klaus.
Vyhlásil, že pôsobenie prezidenta vo vzťahu k vnútropolitickým udalostiam, má byť aktívne, nie aktivistické. "Nesmie sa pokúšať vytvárať protiváhu výkonnej a legislatívnej moci," zdôraznil. Ťažisko prezidentskej funkcie vidí v úlohe dôstojného a seriózneho reprezentanta záujmov republiky v zahraničí. Myl by prispieť hlavne k obhajobe záujmov ČR v Európskej únii a usilovať sa o čo najpriateľskejšie vzťahy so susedmi. Prezident musí byť s občanmi, nielen v komplikovaných chvíľach, ale musí počúvať ich každodenné starosti a radosti, dodal Klaus.
Senátorka Jaroslava Moserová na úvod pripomenula, že súčasný prezident Václav Havel je najmä z pohľadu zo zahraničia nezastupiteľný. "Som síce žena, ale ubezpečujem vás, že viem byť zmužilá, inak by som tu pred vami nestála," vyhlásila Moserová.
"Držím sľuby, plním svoje záväzky a vždy hovorím pravdu," vyhlásila pred parlamentom. Pripomenula, že krajina je na prahu EÚ a prisľúbila, že ak dostane dôveru parlamentu, bude v prvom rade verná občanom štátu a jeho voleným zástupcom. Dbala by o stabilitu v štáte najmä v čase vstupu do EÚ, keď treba ukázať pravdivý obraz únie vo vnútri štátu a dobrý obraz ČR za jeho hranicami. "Verím, že všetky tieto úlohy dokážem splniť ako politik i ako štátnik," dodala. Zdôraznila tiež, že by neváhala počúvať rady napríklad pri menovaní sudcov, či udeľovaní milostí.
Kandidát ČSSD Miloš Zeman povedal, že hlava štátu by nemala vytvárať vlastnú, mieneniu parlamentu a vlády protikladnú alternatívu domácej, či zahraničnej politiky a uplatňovať ju tak, že si zvolí strany obľúbené a neobľúbené. Prezident podľa neho nemá využívať často až monarchistické kompetencie pri menovaní do funkcií.
Prezident by mal byť podľa Zemana organizátorom politického dialógu, na ktorom by sa pravidelne zúčastňovali predsedovia parlamentných strán a poslaneckých klubov. Nebol by však rozhodcom a dialóg by nemusel vždy smerovať k politickej zhode. "Prejasnil by atmosféru tým, že by umožnil vnímať argumenty protistrany, zabraňoval zbytočným informačným šumom," konštatoval Zeman. Hlava štátu by mala konzultovať menovanie sudcov ústavného súdu, členov bankovej rady, či veľvyslancov. Pri udeľovaní milosti by mal spolupracovať s ministrom spravodlivosti. Zeman sa vyslovil proti amnestii. "Ono monarchistické gesto amnestie svojim spôsobom znehodnocuje prácu policajných vyšetrovateľov, štátnych zástupcov a sudcov," doplnil.
Po vystúpení kandidátov sa začala rozprava poslancov a senátorov, v ktorej vystúpili napríklad šéf komunistov Miroslav Grebeníček, predseda ODS Mirek Topolánek, minister zahraničných vecí Cyril Svoboda (KDU-ČSL) a ďalší.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová)im
