Washington 24. januára (TASR) - Americký prezident John Fitzgerald Kennedy mal pred štyrmi desaťročiami veľmi podobné problémy, aké musí v súčasnosti riešiť administratíva súčasného šéfa Bieleho domu Georgea W. Busha.
Vyplýva to z 15 hodín magnetofónových záznamov, ktoré po odtajnení tento týždeň zverejnila Kennedyho knižnica v Bostone. Záznamy boli urobené v Konferenčnej miestnosti a Oválnej pracovni v období medzi 6. decembrom 1962 a 2. februárom 1963. Z celkového času viac ako 15,5 hodiny nahrávok zostáva 21 minút a 18 sekúnd stále tajných, oznámila knižnica.
Hlavnými témami zverejnených rozhovorov prezidenta s jeho poradcami, generálmi a kongresovými lídrami bol stav ekonomiky aj jeho politický dopad, vojna vo Vietname, kríza v Kongu, Kuba a Latinská Amerika po kubánskej raketovej kríze, ako aj vzťahy USA s Francúzskom a Európskym spoločenstvom. Pásky napriek zlej technickej kvalite záznamu poskytujú jedinečný, aj keď len letmý pohľad do zákulisia veľkej politiky.
Kennedy 6. decembra 1962 vyjadril obavy, že hospodársky úpadok by ho mohol stáť znovuzvolenie vo voľbách v roku 1964. Tohto problému ho v texaskom Dallase 22. novembra 1963 zbavil výstrelom z pušky atentátnik, ktorý Kennedymu zároveň zaistil popredné miesto v americkej histórii. Viceprezident Lyndon Johnson, ktorý Kennedyho nahradil, bol vo voľbách v roku 1964 vo funkcii potvrdený.
Na stretnutí s lídrami Kongresu minister obrany Robert McNamara 8. januára 1963 varoval pred možnými problémami vo Vietname. "Existuje veľa znepokojujúcich údajov o možných problémoch v budúcnosti," vyhlásil šéf Pentagónu. O necelý mesiac neskôr generál Earle Wheeler prezidentovi odporučil, aby USA udržali aktuálnu úroveň podpory vláde Južného Vietnamu.
"Vietcong v tejto vojne nekrváca. Krvácajú južní Vietnamci," vyhlásil Wheeler a dodal, že treba trochu "pustiť žilou", aby komunistický líder Severného Vietnamu Ho Či Min zistil, že "túto vojnu nemôže viesť zadarmo".
Pásky odhalili aj pozoruhodnú paralelu v súvislosti s postojom súčasných politických lídrov kontinentálnej západnej Európy k irackej kríze a všeobecne s vývojom transatlantických vzťahov, najmä po páde komunizmu.
Na stretnutí Rady národnej bezpečnosti sa Kennedy 31. januára 1963 posťažoval na postoj európskych predstaviteľov, osobitne výroky francúzskeho prezidenta Charla de Gaulla na tlačovej konferencii zo 14. januára, ktoré boli interpretované ako veľmi protiamerické.
"Z Paríža vypúšťajú poriadne voloviny. Buď na nás útočia za to, že sa pokúšame ovládnuť Európu, alebo na nás útočia za to, že sa z Európy sťahujeme. Alebo že nechceme použiť našu nukleárnu silu, alebo že ich zaťahujeme do vojny bez toho, že by sme s nimi konzultovali," vyhlásil Kennedy.
"Sovieti si neželajú nič iné, ako vyvolať medzi nami konflikt. A reakciou v Spojených štátoch je pocit, že po tom, čo sme urobili pre Európu, je teraz ich jedinou túžbou, aby USA opustili Európu," dodal JFK.
Kennedy reagoval na vyjadrenie de Gaulla, ktorý odmietol jeho návrh z roku 1962 na vytvorenie "atlantického partnerstva". Podstatnou súčasťou návrhu bolo, že USA by si mali v rámci NATO ponechať monopol na jadrové zbrane.
Francúzsky generál tiež odmietol myšlienku mnohonárodnej jednotky pod vedením USA a vyslovil sa proti začleneniu Veľkej Británie do spoločného trhu. Britániu de Gaulle označil za "trójskeho koňa Spojených štátov".
O nahrávky údajne prejavila veľký záujem Bushova poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová. Nahrávanie rozhovorov a mítingov v Bielom dome zaviedol v roku 1940 prezident Franklin Delano Roosevelt, ktorý chcel týmto opatrením zaistiť, aby bol v médiách citovaný presne.
Nahrávanie sa skončilo v roku 1974 po tom, čo vlastné pásky Richarda Nixona odhalili nezákonné a neetické praktiky jeho administratívy proti predpokladaným politickým nepriateľom. Nixon musel z Bieleho domu odísť v súvislosti s aférou Watergate, ktorá prepukla okolo nezákonnej špionáže voči volebnému štábu Demokratickej strany.
Kennedyho knižnica prvé záznamy pre verejný výskum uvoľnila v júni 1983. V priebehu uplynulých 20 rokov štáb knižnice preskúmal a uvoľnil všetky telefonické konverzácie a veľkú časť nahrávok z mítingov.
Podľa tlačového vyhlásenia knižnice pred prípadným uvoľnením treba ešte preskúmať asi 110 hodín nahrávok z prezidentových schôdzí. Spracúvanie záznamov bude pokračovať v chronologickom poradí.
