Londýn 12. júla (TASR) - V pondelok o desiatej hodine a dvadsiatej ôsmej minúte ráno stúpil 51-ročný Chris Baldwin na okraj dejín. Baldwin je invalid, ale v pondelok prekonal dlhú cestu. Na svojom vozíčku prišiel z mestečka Worthing v západnom Sussexe až pred policajnú stanicu v londýnskej štvrti Brixton. Tu si vytiahol z vrecka cigaretový papierik, pridal tabak, štipku marihuany, zroloval si improvizovanú cigaretu a s úsmevom si zapálil.
Chris Baldwin tak oslávil začiatok šesťmesačného pilotného programu, v rámci ktorého už britská polícia nebude stíhať ľudí za konzumáciu malého množstva marihuany. Polícia si totiž spočítala, že na trestnom stíhaní takého drobného narkomana sa musia zúčastniť dvaja policajti, trvá im to štyri hodiny - a výsledkom je spravidla pokuta, ktorá je nižšia než 50 libier.
V prípade Chrisa Baldwina to policajti "vybavili" za 20 minút, a to sa ešte okoloidúci museli veľmi snažiť, aby strážcovia zákona v Brixtone, teda v chudobnej londýnskej štvrti známej pouličným obchodom s drogami, vôbec zasiahli. Udelili Baldwinovi napomenutie a bolo po všetkom.
No začiatok tohto pilotného plánu mal nečakané dôsledky, ktoré prišli z nečakanej strany. "Nie je správne mať zákony, ktoré existujú len na papieri a nedajú sa presadiť na ulici. Nie je správne mať zákony, ktoré ženú užívateľov tzv. mäkkých drog do náručia obchodníkov s tvrdými drogami," vyhlásil bývalý jeden z čelných predstaviteľov Konzervatívnej strany Peter Lilley, podľa ktorého by sa mali drogy ako kanabis celkom dekriminalizovať.
Na jeho stranu sa postavil aj sir Keith Morris, bývalý britský veľvyslanec v krajine, ktorá je kolískou marihuany - v Kolumbii. "Predpokladám, že to prospeje daňovým poplatníkom a spoločnosti ako takej, pretože legalizované drogy by boli zdanené. Ich cena by tak bola nižšia ako teraz a ľudia by sa nemuseli uchyľovať k zločinu, aby drogy získali. A dane možno využiť na výskum a terapiu narkománie."
Na jeho slová však okamžite zareagovala Ann Widdecombová, konzervatívna "bašta" tvrdého prístupu ku kriminalite akéhokoľvek typu: "Postoj Konzervatívnej strany sa nemení - sme proti legalizácii i dekriminalizácii drog. Sama si kladiem otázku, čo by narkobaróni urobili, keby sme kanabis legalizovali. Pravdepodobne by sa nestiahli do ústrania, ale skôr by sa pokúsili investovať svoje zisky na propagáciu tvrdých drog u ešte nižších vekových skupín."
Ale boj proti tzv. mäkkým drogám je v súčasnosti v Británii skôr rétorický pojem ako skutočnosť - 25 percent dospelých sa v prieskume priznalo, že niekedy v živote kanabis skúsili.
Diskusia o legalizácii a dekriminalizácii marihuany však priniesla rad nečakaných politických aliancií. Niektoré z týchto spojení sú vskutku bizarné, napríklad: Mo Mowlamová, bývalá labouristická ministerka pre Severné Írsko a konzervatívec Peter Lilley na rovnakej strane barikády, o tom sa nikomu ani nesnívalo.
Podobným prekvapením je zhodný názor ľavého krídla Labouristickej strany a pravicového denníka Daily Telegraph v tejto otázke. Je to jeden z dôsledkov politiky tzv. New Labour - rozmazaný obraz toho, kde kto vlastne skutočne v politike stojí. V otázke dekriminalizácie drog stoja minister zahraničných vecí Jack Straw, minister vnútra David Blunkett a premiér Tony Blair na rovnakej strane ako ich zarytá rivalka Ann Widdecombová.
