Sarajevo 23. januára (TASR) - Medzinárodné spoločenstvo začalo pripravovať sankcie proti osobám, ktoré podporujú Radovana Karadžiča, bývalého politického lídra bosnianskych Srbov, ktorý je na vrchole zoznamu obžalovaných haagskeho tribunálu OSN pre vojnové zločiny.
V Sarajeve to dnes spoločne oznámili americký veľvyslanec pre otázky vojnových zločinov Pierre-Richard Prosper a najvyšší civilný predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Paddy Ashdown.
"Sme pripravení využiť škálu nástrojov, ktoré máme k dispozícii ... aby sme ho (Karadžiča) postavili pred spravodlivosť," vyhlásil Prosper po stretnutí s Ashdownom. Šéf Úradu vysokého reprezentanta (OHR) uviedol, že s Prosperom sa dohodol na potrebe vyvinúť tlak na sieť, ktorá Karadžiča podporuje. "Máme v úmysle pripraviť opatrenia, ktorými začneme konať proti tým, ktorí podopierajú štruktúru podporujúcu Karadžiča," vyhlásil Ashdown. Odmietol však povedať podrobnosti o plánovaných opatreniach. Prosper uviedol len to, že podobný model bol využitý v prípade juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý v Haagu už takmer rok čelí procesu.
"Ak chceme, aby tu (v Bosne) otázka vojnových zločinov prestala byť faktorom, aby sa nad touto spoločnosťou nevznášal oblak, je dôležité, aby bol Karadžič postavený pred spravodlivosť," vyhlásil Prosper. Ashdown vyjadril presvedčenie, že zatknutie Karadžiča by mohlo byť jednoduché, ak by sa predtým podarilo oslabiť sieť jeho ochrancov.
Prosper, ktorý dnes začal dvojdňovú návštevu Bosny, oznámil, že USA sú pripravené poskytnúť finančnú a technickú pomoc pre konanie procesov s podozrivými z vojnových zločinov pred miestnymi súdmi. Ambasádor vyjadril presvedčenie, že stíhanie vojnových zločinov v Bosne "je rozhodujúce pre pokrok spoločnosti a pre definitívne uzavretie týchto záležitostí".
V piatok bude Prosper v Banja Luke rokovať s predstaviteľmi bosnianskej Srbskej republiky (RS).
Karadžič sa sedem rokov úspešne vyhýba zatknutiu a stíhaniu za vojnové zločiny a genocídu, ku ktorým došlo počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95. Spolu s bývalým veliteľom bosnianskosrbskej armády Ratkom Mladičom je obvinený hlavne v súvislosti s obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou z leta 1995.
Pod tlakom Západu sa Karadžič v roku 1996 stiahol z verejného života. Miesto jeho pobytu nie je známe, podľa predpokladov sa skrýva v odľahlých oblastiach na juhovýchode východe RS. Bosnianska jednotka NATO podnikla viacero pokusov o jeho zatknutie - ostatná veľká operácia sa uskutočnila na prelome februára a marca 2002 -, zatiaľ však bezúspešne.
Karadžiča podľa niektorých informácií chránia desiatky bodyguardov a sieť informátorov. Tento spôsob ochrany je však značne nákladný. Okrem vlastného finančného impéria Karadžičovi pomáhal aj jeho brat Luka, ktorý v Srbsku prevádzkoval sieť čerpacích staníc prenajatých od spoločnosti Jugopetrol. Pod tlakom USA však belehradské úrady minulý rok podnikateľské aktivity Luku výrazne obmedzili.
