LÜNEBURG, BRUSEL. Podľa agentúry DPA bol Oskar Gröning, bývalý nacistický úradník v Osvienčime, uznaný vinným za zabitie 300-tisíc ľudí. Nemecký súd mu vymeral štvorročný trest.
Svedectvá preživších
Obžaloba sa sústredila na obdobie máj až júl 1944, na tzv. maďarskú akciu, keď bolo do tábora privezených cez 420-tisíc maďarských Židov. Medzi nimi bola Susan Pollacková. Do tábora prišla ako 13-ročná. Prežila a proti Gröningovi svedčila na súde v Nemecku.
Pri svojej výpovedi hľadela na sudcu a na obžalovaného sa ani raz nepozrela. „Niesla som šijací stroj, verila som, že mi bude užitočný a že by som mohla živiť svoju rodinu… Stále som niesla ten šijací stroj do vagónu pre dobytok. Nejako sme stále dúfali. Nevedeli sme si ani predstaviť, čo malo prísť,“ povedala na súde.
Pollacková vo svojej výpovedi popísala hrôzy, ktoré zažila. Udalosti v Osvienčime ju natoľko otupili, že ani oslobodenie tábora nevnímala radostne.
„Pre mňa to nebol radostný zážitok, pretože som nebola schopná rozpoznať, čo to znamená. Ten pocit odľudštenia a celkového zúfalstva – napadol celú moju bytosť,“ povedala na margo oslobodenia táboru.
Súd ho odsúdil. Odpustia mu jeho obete?
Bielovlasý starec povedal, že o odpustenie prosil Boha, pretože nie je oprávnený žiadať o odpustenie obete holokaustu.
„Je to zlomený muž, starý muž. Odpustenie? Kto som, aby som mu odpustila? Som šťastná, že som prežila. Nie je to na mne, odpustiť mu,“ povedala po súde Pollacková.
„Keď hľadím na tohto 90-ročného muža, som znechutený sám sebou, že mi je ho ľúto,“ povedal pre The Guardian Ivor Perl (83), ktorý tiež vypovedal pred súdom. Perl sa dostal do Osvienčimu spolu s rodičmi a siedmimi súrodencami. Iba on a jeden z bratov prežili.
Na súdnom pojednávaní sa zúčastnila aj Eva Korová (81), jedna z dvojičiek, ktorá prežila koncentračný tábor a bola mučená doktorom Mengele: „Nacistom som už odpustila, ale moje odpustenie ich nezbavuje viny za ich skutky. (…) Jeho svedectvo na súde je možno najlepšia vec, ktorú v živote urobil. Nie je to smutné?“
Nemecko súdi účtovníka z Osvienčimu. Tvrdí, že žiaden zločin nespáchalČítajte
Bol „len“ zamestnancom
Oskar Gröning (93) bol obvinený už v roku 1980, avšak vtedy sa nenašli dostačujúce dôkazy o jeho osobnej participácii na vraždách. Odsúdiť sa im ho nakoniec podarilo až teraz, 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny. Gröning prehlasoval, že sa násilností nikdy osobne nezúčastnil, no svoju morálnu vinu uznáva.
Podľa obžaloby však vyvražďovaniu napomáhal každý, kto svojou prácou podporoval systém zodpovedný za masové vraždy.
„Každý, kto pomohol fungovaniu vyhladzovacieho tábora môže byť obvinený z toho, že napomáhal k vraždám bez dôkazu účasti v konkrétnych prípadoch,“ píše Daily Mail.
Hrôzy netají
K SS sa pripojil dobrovoľne, preto na súde odznela aj otázka, či vedel, čo sú zač. Odpovedal, že je ťažké opísať to niekomu z generácie, ktorá to nezažila: „Je to jednoducho nevysvetliteľné.“ Trvá na tom, že nevedel, že Osvienčim bol táborom smrti až do jeho príchodu v roku 1942.
Do tábora prišiel ako 21-ročný, mal na starosti kontrolu batožiny. Ak v kufroch našiel peniaze, posielal ich do kancelárie SS v Berlíne. V tomto prostredí podľa jeho slov upadlo aj jeho prvotné nadšenie z nacizmu a Adolfa Hitlera, keď našiel v jednom z kufrov plačúce dieťa, ktoré doň pravdepodobne uložila jeho matka, aby ho zachránila.
Gröning nikdy nevyvracal udalosti, ktoré sa v Osvienčime diali, ale naopak, otvorene o nich hovoril s nádejou, že jeho slová zastavia popieračov holokaustu: „Videl som plynové komory, videl som krematóriá.“
