VIEDEŇ, BRATISLAVA. Pred vyše 17 rokmi iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí odmietal rokovania s USA. Desiatky rokov limitov a sankcií okrem nukleárneho programu obmedzovali aj iránsku spoločnosť. Keď pred dvoma rokmi hovoril o možnom rokovaní už liberálnejšie, médiá to označili za historickú zmenu.
Nový začiatok
Tá reálna prišla až v utorok, keď sa šesť svetových mocností po 20 mesiacoch rokovaní s Iránom vo Viedni dohodlo na obmedzení jadrového programu a postupnom zrušení ekonomických sankcií.
„Toto je koniec nespravodlivosti na iránskom národe a začiatok novej spolupráce vo svete,“ povedal podľa Financial Times iránsky prezident Hasan Ruhání. Podľa amerického prezidenta Baracka Obamu dohoda „odrezala akúkoľvek cestu Iránu k jadrovým zbraniam“.
Práve podozrenie z toho, že Irán v rámci svojho nukleárneho programu môže vyrábať jadrové zbrane, viedla už v osemdesiatych rokoch Spojené štáty k tomu, aby uvalili proti krajine ekonomické sankcie. Vývoz, predaj ropy či oleja aj dovoz produktov zo Západu obmedzili neskôr aj sankcie zo strany OSN či Európskej únie.
Rokovania medzi Iránom, USA, Veľkou Britániou, Francúzskom, Čínou, Ruskom a Nemeckom sa začali pritom už v roku 2006, európska trojka sa snažila dohodnúť už od roku 2003.
Podľa viedenskej dohody Irán o dve tretiny zníži počet centrifúg na obohacovanie uránu, 98 percent súčasných zásob by mal poslať podľa New York Times pravdepodobne do Ruska. O päť rokov by malo prestať platiť aj zbrojné embargo, Iránci navyše môžu teraz vyvážať viac ropy.
Podľa agentúry AP dohoda povolí aj návštevy inšpektorov OSN v iránskych vojenských základňach. Ak by Teherán dohodu porušil, štáty môžu sankcie obnoviť.
#IranDeal: What's at stake, what it means and what happens next → http://t.co/CBDp12BEuh pic.twitter.com/5pfc38HICl
— CNN (@CNN) July 14, 2015
Iránci budú oslavovať
Na výsledky rokovaní čakali Iránci posledné týždne. „Hovorilo sa o tom v taxíkoch či na návštevách. Je to pre nás veľmi dôležitá téma, ľudia pôjdu večer do ulíc oslavovať,“ hovorí pre SME 28-ročný Mohammad z iránskeho Tabrizu. Sám sa na oslavy nechystá, pôjde len ak ho poprosí manželka.
Iránci by mali do ulíc vyjsť najmä večer, keďže je ramadán. Menšie oslavy už boli v uliciach Teheránu.
Podľa Mohammada by zrušenie sankcií malo obmedziť uvoľniť pracovný trh aj počet turistov, ktorí do krajiny prichádzajú.
„Ľudia by o nás mali lepšiu mienku, zlepšil by sa imidž Iránu a bolo by jednoduchšie cestovať,“ hovorí Mohammad, ktorý by chcel navštíviť aj Európu, no dostať víza nie je jednoduché.
Podľa Iránca by dohoda mohla stabilizovať aj pracovný trh. Ľudia podľa neho nemajú peniaze. „Ak by zárobky boli vyššie alebo by sa zlepšila ekonomická situácia, ľudia by viac míňali a posilnili trh,“ dodáva Mohammad. Problémom je v Iráne najmä to, že často v rodine pracuje len muž.
Hračka pre Izrael
Zatiaľ čo americké médiá označujú dohodu za jeden z najvýraznejších úspechov prezidenta Obamu, kritiku si vyslúžili rokovania najmä zo strany izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Svet je teraz oveľa nebezpečnejším miestom,“ povedal podľa denníka Guardian a označil dohodu za historickú chybu, ktorá podporí teroristický režim v Iráne.
„Netanjahuovi vzal svet jeho obľúbenú hračku – iránsku bombu,“ komentoval vyjadrenia izraelský denník Haarec. Irán dlhodobo neuznáva Izrael.
Jednotlivé detaily dohody by mali krajiny vyjednávať v ďalších mesiacoch. Práve USA môže dohoda vyhovovať, keďže zjednoduší spoločný postup s Iránom proti Islamskému štátu. Podľa Medzinárodnej krízovej skupiny však zrušenie sankcií napätie v regióne nevyrieši.
