PARÍŽ. Vojenská prehliadka na Elyzejských poliach, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica sa stali charakteristickým znakom francúzskeho štátneho sviatku, Dňa dobytia Bastily, 14. júla.
Vojenská prehliadka je 14. júla v Paríži naplánovaná aj v roku 2015.
Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku od roku 2011 organizuje pri príležitosti štátneho sviatku krajiny v Bratislave kultúrne podujatie nazvané "Oslávme spoločne dobytie Bastily!".
Známe je aj pod názvom Francúzsky deň.
"Drahí krajania a drahí slovenskí priatelia. Ako viete, 14. júl sa blíži, a preto tento rok, ako počas predchádzajúcich rokov od roku 2011, budeme mať veľkú spoločenskú slávnosť na Hlavnom námestí, s kompletným hudobným programom, najmä s francúzskymi alebo francúzsko-slovenskými skupinami a som presvedčený, že spolu strávime veľmi pekné a priateľské chvíle," pozýva veľvyslanec Didier Lopinot na bratislavské Hlavné námestie v utorok 14. júla.
Kedysi to bola pevnosť
Od začiatku slávenia sviatku sa vo Francúzsku kládol dôraz na vlastenectvo a na jeho vojenský charakter. Preto, aby sa podčiarklo, že Francúzsko sa pozviechalo z porážky pruskými vojskami v roku 1870.
Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Znamenalo začiatok francúzskej revolúcie, čo sa stalo pred 226 rokmi.
Bastila, presnejšie Bastila sv. Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány sv. Antona a hradieb vo východnej časti Paríža.
Prehliadky sa zúčastnia aj mexickí vojaci. FOTO TASR/AP
Kardinál Richelieu ju zmenil na štátnu väznicu
Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal postaviť najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383.
Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká na úrovni veží.
Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. K štyrom vežiam dostavali ďalšie štyri.
Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624-1642) ju zmenil na štátnu väznicu.
Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami.
Počet väzňov nikdy nepresiahol 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami na výkon trestu.
Kamene z nej sa predávali ako spomienkové predmety
Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach.
O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali a časť kameňov predal obchodník Pierre-François Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu mosta Svornosti cez Seinu.
Deň 14. júl sa oslavoval ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť.
Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.
Pre Francúzov znamenal 14. júl vždy veľký úspech.
V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka.
V roku 1994 sa na vojenskej prehliadke na Elyzejských poliach zúčastnili aj nemeckí vojaci z Európskych zborov (Eurocorps) na znak zmierenia oboch národov.
Na prehliadke sa zúčastnili aj slovenskí vojaci
V rokoch 1974-1979 sa vojenské prehliadky konali na rôznych miestach Paríža, napríklad na Námestí Bastily a Republiky, pri Vojenskej škole, na Dvore vo Vincennes.
Od roku 1980 sú miestom vojenskej prehliadky Elyzejské polia.
Na vojenskej prehliadke v roku 2007 sa zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska.
Pozval ich vtedajší prezident Nicolas Sarkozy, aby zdôraznil oddanosť Európskej únii aj potrebu jednoty v rámci únie.
