Belehrad 22. januára (TASR) - Srbský premiér Zoran Djindjič sa vyjadril skepticky k požiadavke USA, aby boli traja hlavní obvinení z vojnových zločinov do 31. marca zatknutí a vydaní haagskemu tribunálu OSN.
Požiadavku na utorkovom stretnutí vzniesol veľvyslanec USA pre otázky vojnových zločinov Pierre-Richard Prosper. Ako troch žiadaných obvinených uviedol bývalého veliteľa bosnianskosrbských jednotiek Ratka Mladiča. Ďalšími dvoma sú bývalí dôstojníci juhoslovanskej armády Veselin Sljivančanin a Miroslav Radič, obvinení zo spáchania vojnových zločinov počas bojov o chorvátske mesto Vukovar z novembra 1991. Všetci traja sa podľa Prospera nachádzajú v Srbsku. Tretí člen tzv. vukovarskej trojky, generál Milan Mrkšič sa ICTY vzdal v máji 2002.
Dnešné srbské médiá citujú Djindjiča, ktorý uviedol, že v otázke splnenia americkej požiadavky nie je optimistický. "Nemyslím si, že 31. marec môžeme brať ako konečný termín a prepadnúť panike. Nie som optimistický o našej schopnosti splniť tieto požiadavky do 31. marca," povedal Djindjič.
Na záver pobytu v Belehrade sa dnes Prosper stretol s juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom a šéfom juhoslovanskej diplomacie Goranom Svilanovičom.
Svilanovič vyhlásil, že Juhoslávia je odhodlaná spolupracovať s haagskym tribunálom, potrebuje však pomoc, aby mohla vypátrať hľadaných, ktorí sa majú ukrývať na území krajiny.
"Je dôležité, aby Washington a iné svetové centrá pochopili, že vláda si úprimne želá uzavrieť otázku vojnových zločinov a priviesť zodpovedných pred spravodlivosť," vyhlásil Svilanovič po stretnutí s Prosperom. "Vláda však potrebuje podporu a pomoc v úsilí o splnenie tejto ťažkej úlohy. Problémom je určiť, kde tí ľudia sú a zatknúť ich," dodal minister.
Djindjič v utorok vyhlásil, že západné krajiny, ktoré disponujú sofistikovanou pozorovacou technikou, by mali informácie o Mladičovi a iných obvinených poskytnúť belehradským úradom. Podľa premiéra by neposkytnutie pomoci nebolo pre Srbsko "nič strašné". Ak by americké úrady chceli naozaj pomôcť, potom by museli predložiť informácie o pobyte Mladiča, dodal Djindjič.
Koštunica, ktorý netají svoje výhrady voči Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), zopakoval svoje presvedčenie, že ICTY pracuje na princípoch "selektívnej justície", čo sa prejavuje v tom, že väčšinu obvinených tvoria Srbi.
Vo vyhlásení prezidentskej kancelárie sa uvádza, že spájanie poskytovania americkej finančnej pomoci Juhoslávii s otázkou spolupráce Belehradu s ICTY by americko-juhoslovanským vzťahom spôsobilo "objektívne škody".
Podľa Koštunicu pri posudzovaní juhoslovanskej spolupráce s ICTY treba brať do úvahy všetky aspekty tejto problematiky - otázky justície, ústavného poriadku a politických dôsledkov rôznych krokov.
Na základe americkej legislatívy po 31. marci možno finančnú pomoci Juhoslávii poskytovať len v prípade, že štátny department Kongresu potvrdí uspokojivú mieru spolupráce Belehradu s ICTY.
Minulý rok bilaterálnu pomoc v objeme 40 miliónov dolárov USA schválili s oneskorením až po tom, čo juhoslovanský parlament začiatkom apríla schválil zákony, ktoré umožňujú vydávanie obvinených juhoslovanských občanov do Haagu. Po schválení zákona pred tribunál odišla skupina obžalovaných.
Kľúčovou udalosťou pre schválenie pomoci v roku 2001 bolo zatknutie exprezidenta Slobodana Miloševiča, ku ktorému došlo 1. apríla v skorých ranných hodinách - ešte 31. marca washingtonského času. Miloševiča koncom júna 2001 previezli do Haagu, kde sa vo februári 2002 začal jeho proces.
