Vážení členovia Európskeho parlamentu. Je pre mňa česť hovoriť k vám tu v ozajstnom chráme európskej demokracie. Ďakujem Vám veľmi pekne za pozvanie. Som poctený možnosťou prihovárať sa k voleným reprezentantom národov Európy v týchto kritických časoch pre moju krajinu – Grécko – ako aj pre eurozónu a Európsku úniu ako celok.
Som tu medzi vami len niekoľko dní po tom, ako sa obyvatelia Grécka, v rozhodovaní umožnenom našou vládou, rozhodli zaujať stanovisko a aktívne sa podieľať na riešení ich budúcnosti. Ich rozhodnutie spred niekoľkých dní nás doviedlo k posilneniu snáh dosiahnuť spoločensky spravodlivé a finančne udržateľné riešenie pre grécku ekonomiku – vyhýbajúc sa chybám, ktorých sa grécka ekonomika v minulosti dopustila, a bez opakovaných a bezvýsledných šetriacich opatrení, ktoré našu ekonomiku uväznili v bludnom kruhu a spoločnosť sa ocitla v dlhotrvajúcej a hlbokej kríze.
Je pre mňa cťou byť v tomto chráme demokracie, pretože verím, že sme tu na to, aby sme si vypočuli argumenty a neskôr ich posudzovali. “Kritizujte ma, ale najskôr si ma vypočujte.”
Smelé rozhodnutie gréckeho ľudu netreba chápať ako odtrhnutie sa od Európy, ale ako návrat k základným princípom európskej integrácie – k princípom demokracie, solidarity, vzájomného rešpektu a rovnosti.
Je to jasný odkaz, že Európa – náš spoločný európsky projekt – Európska únia pôjde buď cestou demokracie, alebo bude čeliť obrovským ťažkostiam, vzhľadom na ťažké podmienky, v ktorých sme sa ocitli.
Moja vláda a aj ja osobne sme sa dostali k moci len pred piatimi mesiacmi. Avšak, záchranné mechanizmy boli zavedené už pred piatimi rokmi. Beriem na seba plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo počas týchto piatich mesiacov. Mali by sme však mať na pamäti, že hlavná zodpovednosť za ťažkosti, ktorými dnes grécka ekonomika a Európa čelí, nie sú výsledkom rozhodnutí prijatých v posledných piatich mesiacoch, ale výsledkom piatich rokov záchranných mechanizmov, ktoré ani tak neviedli k ukončeniu krízy.
Chcem vás však uistiť, že bez ohľadu na názor o tom, či bolo reformné úsilie správne alebo nie; platí, že Grécko a grécky ľud vynaložil počas posledných piatich rokov extrémne úsilie na to, aby sa naplnilo. Bolo to extrémne ťažké a namáhavé a vyčerpalo to energiu gréckeho ľudu.
Samozrejme, úsilie nebolo vynaložené len v Grécku a preto plne rešpektujem snahu ostatných krajín a vlád prijať a vysporiadať sa s úspornými opatreniami. Avšak, nikde inde nebola situácia taká dramatická ako v Grécku. Nebude vôbec zveličením ak poviem, že moja krajina bola akýmsi laboratóriom na výskum úsporných opatrení počas posledných piatich rokov. Musíme si však priznať, že experiment sa nepodaril.
Počas posledných piatich rokov nezamestnanosť prudko stúpla, a prehĺbila sa chudoba aj sociálne rozdiely. Tiež vzrástol dlh verejných financií: na začiatku úsporného programu sa pohyboval na úrovni 120% HDP, dnes je to 180% HDP. Dnes väčšina Grékov bez ohľadu na naše úvahy – toto je realita a musíme ju prijať – cíti, že nemajú inú možnosť, len bojovať, aby unikli z tejto nebezpečnej cesty. A toto je túžba, pri napĺňaní ktorej sa my – vláda, snažíme o čo najpriamočiarejší postup v rámci demokracie.
Snažíme sa dosiahnuť dohodu s našimi partnermi. Dohodu, ktorá však prinesie definitívny koniec krízy a dá nádej, že na konci tunela sa nachádza svetlo. Dohoda, ktorá prinesie potrebné a spoľahlivé reformy – nikto sa im nebráni – a prenesie záťaž na tých, ktorý disponujú prostriedkami na jej odľahčenie. Počas piatich rokov boli v dôsledku nariadení predošlej vlády ochránení pred zdieľaním tejto záťaže a preto bola celá na pleciach robotníkov, dôchodcov a tých skupín občanov, ktorí mali problémy čeliť jej. Samozrejme, je potrebné prerozdeliť zaťaženie tak, aby to bolo výhodné pre nižšiu a strednú triedu a viedlo k rovnomernému a udržateľnému rastu.
Návrhy opatrení, ktoré predkladáme našim partnerom, sú:
- spoľahlivé reformy, založené – ako som už spomenul – na rovnomernom prerozdelení zaťaženia a s čo najmenším regresívnym efektom,
- žiadosť o adekvátne pokrytie strednodobých finančných potrieb krajiny a silný a premyslený program rastu. Ak sa nesústredíme na rast, nikdy sa nedočkáme konca krízy. Prvá úloha musí byť zníženie nezamestnanosti a podpora podnikania,
- samozrejmosťou je aj požiadavka na okamžité zahájenie dialógu – zmysluplnej diskusie - ktorá adresuje pretrvávajúci dlh verejných financií.
Nesmie medzi nami byť žiadne tabu. Musíme čeliť realite a hľadať riešenia, bez ohľadu na to, akú náročnosť v sebe tieto riešenia nesú.
Náš návrh bol doručený na posúdenie Euroskupine počas samitu včera (7. júl 2015). Dnes posielame žiadosť na európsky podporný mechanizmus. V priebehu nasledujúcich dni sme sa zaviazali zabezpečiť všetky náležitosti návrhu a dúfame, že v najbližších dňoch uspejeme so splnením požiadaviek tejto kritickej situácie – v záujme Grécka, ale aj v záujme celej Eurozóny. Hlavne, čo by som chcel zdôrazniť, nie len pre finančné, ale aj geopolitické záujmy Európy.
K tomuto bodu sa chcem vyjadriť jasne: návrh gréckej vlády na financovanie svojich pohľadávok a reštrukturalizácie dlhu nemá v úmysle klásť ďalšiu záťaž na daňovníkov Európy. Peniaze poskytnuté Grécku – buďme k sebe úprimní – sa nikdy nedostali ku gréckemu ľudu. Boli to peniaze poskytnuté na záchranu gréckych a európskych bank – nikdy sa však nedostali k obyčajným Grékom.
Navyše, od augusta 2014 Grécko neobdržalo žiadnu splátku zo záchranného plánu v hodnote 7,2 miliardy eur, schváleného na konci júna 2014. Peniaze neboli uvoľnené od augusta 2014 a chcel by som zdôrazniť, že naša vláda v období augusta 2014 až januára 2015 nebola pri moci. Splátky neboli vyplatené pretože program nebol implementovaný. Dôvody pozastavenia v období august 2014 – január 2015 neboli ideologické – ako je tomu dnes, ale fakt, že programu chýbal spoločenský konsenzus. Z nášho pohľadu nestačí, keď je program správny, ale musí byť aj uskutočniteľný z hľadiska sociálneho konsenzu.
Vážení členovia parlamentu, v tom istom čase, keď Grécko rokovalo o čerpaní 7,2 miliárd eur v postupných splátkach, krajina musela plniť finančné záväzky v hodnote 17,5 miliardy eur voči tým istým inštitúciám, ktoré stáli za mechanizmom splátok. Peniaze boli vyplácané zo skromných príjmov gréckeho ľudu.
Vážení členovia parlamentu, napriek mojim slovám, nie som jeden z tých politikov, ktorí tvrdia že “zákerní cudzinci” sú zodpovední za problémy mojej krajiny. Grécko je na pokraji bankrotu, pretože predošlé vlády roky budovali štát “klientelizmu”, podporovali korupciu, tolerovali – dokonca podporovali prepojenie medzi politickými ustanovizňami a ekonomickou elitou a daňové úniky v obrovskom rozsahu ostávali nepovšimnuté. Podľa štúdie Credit Suisse 10 percent Grékov vlastní 56 percent majetku krajiny. Týchto 10 percent nemuselo v časoch krízy a úsporných opatrení čeliť finančným požiadavkám, na ktoré sa skladalo zvyšných 90 percent krajiny. Záchranné programy and memoranda neprispeli k riešeniu týchto neprávostí. Namiesto toho ich ešte prehĺbili...
Záchranné programy a memorandá, nanešťastie, ovplyvnili mechanizmus výberu daní, ktorý padol aj napriek úsiliu niekoľkých “osvietených” a oprávnene vystrašených zamestnancov štátnej správy. Žiadne z reforiem neadresovali notorický trojuholník korupcie, ktorá sa začala v krajine rozmáhať mnoho rokov pred krízou medzi oligarchami, politickými ustanovizňami a bankami. Žiadne reformy nezlepšili fungovanie a citlivosť štátu, ktorý sa naučil slúžiť úzkemu okruhu záujmov namiesto spoločnému dobru. Navyše, našťastie, návrhy na riešenie týchto problémov prichádzajú na svetlo teraz. Náš návrh sa zameriava na ozajstné reformy, ktoré majú za cieľ zmeniť Grécko. Reformy, ktoré predchádzajúce vlády, staré politické štruktúry ako aj tí, čo podporovali memorandum, nechceli v Grécku pripustiť. Takáto je pravda.
Efektívne sa vysporiadať s oligopolnou štruktúrou a kartelovými praktikami na jednotlivých trhoch – vrátane neregulovaného a ťažko postihnuteľného televízneho trhu – posilniť kontrolné mechanizmy ohľadom verejných financií a trhu práce za účelom adresovať vyhýbanie sa daňovej povinnosti, a modernizovať verejnú správu predstavujú hlavné priority ohľadom reforiem našej vlády. Samozrejme, očakávame súhlasné vyjadrenie partnerov ohľadom týchto priorít.
Dnes prichádzame so silným mandátom od gréckeho ľudu a s odhodlanosťou nestavať sa proti Európe ale stavať sa proti zmiešaným záujmom v rámci našej krajiny a aj proti zakoreneným princípom a postojom, ktoré uvrhli Grécko do krízy a tým oslabujú Európu ako celok.
História Európy je plná konfliktov ale aj kompromisov. Je to aj história zbližovania a rozširovania. História je plná jednoty – nie rozdelenia. Preto hovoríme o zjednotenej Európe – nedovoľme, aby sa z nej stala rozdelená Európa. V tejto chvíli sme povolaní, aby sme dosiahli schodný a dôstojný kompromis za účelom vyhnúť sa historickému zlomu, ktorý prevráti tradície Európy.
Dúfam, že sme si všetci vedomí vážnosti situácie a že budeme reagovať adekvátne – zodpovedne voči našej histórii.
Ďakujem Alexis Tsipras
Prejav bol zverejnený v angličtine na webe gréckej vlády.
Autor: preklad Erik Rédli
