Brusel 22. januára (TASR) - Generálny tajomník NATO George Robertson dnes oficiálne oznámil, že na konci tohto roka odíde z funkcie napriek tomu, že ho viaceré členské krajiny žiadali, aby aj po skončení štvorročného mandátu ostal na čele aliancie ešte piaty rok.
Jeho rozhodnutie vyvolalo v bruselskom sídle NATO i v členských štátoch prekvapenie a okamžite sa začalo diskutovať o možných nástupcoch bývalého britského ministra obrany.
Robertson podľa tlačového vyhlásenia dospel k tomuto rozhodnutiu po dlhom premýšľaní, pretože viacero členských štátov aliancie ho žiadalo, aby ostal ešte aspoň rok.
"Myslím si, že štyri roky na tomto náročnom a ťažkom poste sú akurát dosť," uviedol Robertson, ktorý podľa vlastných slov dosiahol väčšinu z toho, čo si pri nástupe na čelo aliancie predsavzal.
"Prišiel som sem s jasnými cieľmi - dosiahnuť lepšie vojenské kapacity, udržať silné transatlantické vzťahy, vybudovať efektívny krízový manažment, prehĺbiť vzťahy s Ruskom, pripraviť pôdu pre rozšírenie, otvoriť cestu pre demokraciu a stabilitu na Balkáne... Vo všetkých týchto oblastiach sa už dosiahli zmeny, NATO sa prispôsobuje 21. storočiu," bilancoval Robertson, ktorého čaká vo funkcii ešte 11 mesiacov.
Lord Robertson of Port Ellen (56) nahradil v októbri 1999 na čele NATO Javiera Solanu. Pôvodom Škót sa stal desiatym generálnym tajomníkom aliancie a tretím Britom na tomto poste. Bol už vtedy rešpektovaným politikom s povesťou neústupčivého muža, ktorý uznanie získal okrem iného za svoju úlohu pri vojenskom zásahu v Kosove.
V bruselskej centrále NATO sa začalo okamžite špekulovať o nástupcovi Robertsona. "Neexistuje žiadny jasný kandidát, rozhodnutie Robertsona nás prekvapilo," priznal nemenovaný zdroj aliancie.
Nedávno sa objavili úvahy o tom, že by ďalším generálnym tajomníkom mohol byť poľský prezident Aleksander Kwasniewski. Diplomati však upozorňujú, že jeho prezidentský mandát trvá až do konca roku 2005 a ťažko sa ho bude chcieť vzdať.
Do úvahy neprichádza kandidát z USA a Kanady, pretože miesto politického šéfa NATO patrí tradične Európanovi. Francúz to nebude preto, lebo Paríž nie je členom vojenskej štruktúry NATO. Briti nemajú šancu kvôli Robertsonovi, Španieli kvôli predchádzajúcemu tajomníkovi Solanovi.
Podľa zdroja NATO nemôže byť novým šéfom Nemec kvôli odmietavému postoju Berlína voči vojne v Iraku ani nikto z malých členských krajín (Island, Luxembursko). Česi a Maďari toto kreslo tiež zrejme nezískajú, pretože nemajú jasného kandidáta a príliš sa im nedarí po vojenskej stránke.
Najhlasnejšie sa hovorí o Robertsonovom nástupcovi z Nórska, Dánska alebo Holandska. V sídle NATO dnes už zaznievali mená nórskeho ministra zahraničia Jana Petersena a ministerky obrany Kristin Krohnovej Davoldovej, ale tiež bývalého dánskeho premiéra Poula Nyrupa Rasmussena.
Aliancia teraz podľa svojich predstaviteľov čaká na vhodných kandidátov a konkrétnymi menami by sa mali zaoberať ministri zahraničných vecí členských štátov na schôdzke v Madride 3.-4. júna. Nového generálneho tajomníka musí NATO schváliť jednomyseľným súhlasom všetkých členov.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
