SME

Nedžad Avdič: Chlapec, ktorý prežil vlastnú smrť v Srebrenici

Nedžad Avdič pred domom v Potočari, kde dnes žije s manželkou a dvoma malými dcérami. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
Nedžad Avdič: Chlapec, ktorý prežil vlastnú smrť v Srebrenici

Svet si v pondelok pripomína 21. výročie srebrenickej masakry. Prinášame rozhovor, ktorý pre SME presne pred rokom poskytol Nedžad Avdič, muž, ktorý vraždenie zázrakom prežil.

Mužov ako on v Srebrenici nežije veľa. A je celkom možné, že v dnes už v maličkom a bohom zabudnutom mestečku v údolí rieky Drina je vôbec jediný. Presne pred dvadsiatimi rokmi ho v neďalekých lesoch popravili srbskí vojaci. Lepšie povedané, pokúsili sa popraviť.

 

Kde ste vyrástli?

V malej obci asi 50 km západne odtiaľto, vo Vlasenici. V roku 1992 nás však odtiaľ vyhnali srbskí vojaci, dom nám podpálili a my sme sa dlhé mesiace ukrývali v horách. Moja rodina, teda otec, mama a moje tri sestry, sme sa potom v roku 1993 presunuli do Srebrenice s cieľom nájsť tam úkryt.

Vlasenica bola v tom čase súčasťou srbského územia?

„Nie, bola súčasťou Bosny. Je to asi 50 kilometrov západne odtiaľto, od Srebrenice.

Aká bola situácia v Srebrenici, keď ste tam prišli?

„Srebrenica bola plná utečencov, žili sme kade-tade, v zničených domoch, v garážach, v školách a podobne. Podmienky boli strašné, boli sme hladní, nemali sme čo jesť. Potom prišli vojská OSN a mysleli sme si, že nás zachránia a svet sa konečne dozvie, čo sa tu deje. Mysleli sme si to až do roku 1995. Vtedy sa však veci začali otáčať. Mladič spustil ofenzívu a my sme nevedeli, čo máme robiť.“

Mali ste kam ísť?

„Nikto nevedel, kam ísť. Každý mal strach o život, niektorí ľudia utiekli k základni OSN v mestečku Potočari, dva kilometre od Srebrenice. Ďalší sa schovávali v lesoch a iní chceli ujsť do Tuzly (mesto, ktoré bolo v tom čase pod kontrolou bosnianskej vlády, pozn. red.). Bol medzi nimi aj môj otec, rozhodol sa ísť tam. Moja mama a sestry zase chceli ísť do Potočaru na základňu OSN, sestry boli vtedy ešte veľmi malé a bolo nepredstaviteľné, aby sa schovávali v lesoch a utekali do Tuzly.“

Čo vy?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Neschopnosť vykázať herne z Bratislavy nám ponúka príležitosť prelustrovať, aké osoby sú v pozadí hazardu.

Na nemilé prekvapenie mnohých Bratislavčanov a tých 136-tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu, poslanci nevykázali hazard z hlavného mesta.

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave Plus

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Smutným symbolom Vrakune sa stal obytný dom známy ako Pentagon. Ľudia v ňom spolu so samosprávou a políciou bojujú proti kriminalite.

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Richard Sulík.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop