Belehrad 21. januára (TASR) - Americký emisár pre otázky vojnových zločinov Pierre-Richard Prosper dnes pricestoval do Belehradu, kde vyvíja tlak na to, aby tamojšie úrady zatkli a vydali haagskemu tribunálu OSN hlavných obvinených.
Prosper pricestoval do Belehradu s posolstvom, v ktorom srbským a juhoslovanským lídrom hrozí stratou americkej finančnej a inej pomoci, ak nezatknú kľúčových podozrivých - patrí medzi nich aj bývalý veliteľ bosnianskosrbských jednotiek Ratko Mladič, ktorý sa podľa prokuratúry Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ukrýva v Srbsku.
Washington "nemá dôvod myslieť si", že Mladič nie je v Srbsku, vyhlásil Prosper po stretnutí so srbským premiérom Zoranom Djindjičom, s ktorým hovoril o tom, ako "raz a navždy uzavrieť vec vojnových zločinov".
"Každý musí zohrať svoju rolu. Občania tejto krajiny, armáda, polícia a medzinárodné spoločenstvo musia spolupracovať v pátraní (po Mladičovi). Nemáme žiaden dôvod myslieť si, že nie je v Srbsku," vyhlásil Prosper.
Rovnaké posolstvo vo veci bývalého politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča bude Prosper v priebehu týždňa prezentovať bosnianskosrbským predstaviteľom.
Okrem Mladiča americká administratíva od Belehradu požaduje, aby boli haagskemu tribunálu vydaní dvaja bývalý dôstojníci juhoslovanskej armády Veselin Sljivančanin a Miroslav Radič, obvinení zo spáchania vojnových zločinov počas obliehania chorvátskeho mesta Vukovar z novembra 1991. Obaja sa podľa Prospera nachádzajú v Srbsku. Tretí člen tzv. "vukovarskej trojky", generál Milan Mrkšič, sa ICTY vzdal v máji 2002.
"Traja ľudia v podstate držia túto krajinu ako rukojemníka záležitostí vojnových zločinov. Ak tieto osoby odídu do Haagu, väčšinu zostávajúcich prípadov možno riešiť tu, v domácich procesoch," uviedol Prosper.
V súvislosti s Mladičom a ďalšími dvoma hľadanými Prosper uviedol, že aby mohli USA pokračovať v pomoci pre Juhosláviu, je treba, aby boli zatknutí do konca marca.
Ak trojica obvinených nebude zatknutá a poslaná do Haagu, šéf americkej diplomacie Colin Powell môže zvážiť poskytovanie ďalšej finančnej a inej pomoci určenej pre Juhosláviu, dodal Prosper v súvislosti s blížiacim sa 31. marcom, ktorý je tradičným hraničným termínom, keď Washington hodnotí úroveň spolupráce Belehradu s ICTY.
Americký Kongres podmienil uvoľňovanie finančnej pomoci pre Juhosláviu tým, že administratíva každý rok potvrdí, že v spolupráci Belehradu s ICTY došlo k pokroku. Minulý rok bolo v hre 40 miliónov dolárov, o akú sumu ide teraz, nie je zatiaľ jasné. Prosper v tejto súvislosti vyhlásil, že ide o "značnú čiastku". Zároveň pripomenul, že postoj USA bude rozhodujúci aj pre medzinárodné spoločenstvo.
Neschopnosť postaviť podozrivých pred ICTY by mohla ohroziť cieľ USA ukončiť do roku 2008 činnosť tribunálu, dodal americký emisár.
Prosper do Belehradu pricestoval deň po tom, čo bývalý srbský prezident Milan Milutinovič, ktorého mandát vypršal koncom decembra, pricestoval do Haagu a dobrovoľne sa vydal tribunálu, kde bude čeliť obvineniam zo zodpovednosti za zločiny spáchané na kosovských Albáncoch počas konfliktu z rokov 1998-1999.
Milutinovič je všeobecne považovaný za bábkového prezidenta, bol však jedným z najbližších spolupracovníkov Slobodana Miloševiča a jeho prípadné svedectvo môže byť kľúčové v Miloševičovom procese, ktorý sa začal vo februári 2002.
Milutinovičov príchod do Haagu však predstaviteľom Belehradu neposkytol prakticky žiaden čas na to, aby si mohli oddýchnuť spod zahraničného tlaku na zlepšenie spolupráce s ICTY.
Šéf juhoslovanskej diplomacie Goran Svilanovič, ktorý sa s Prosperom stretne v stredu, krátko pred príchodom emisára pre rozhlasovú stanicu B-92 povedal, že tlak americkej administratívy treba brať "veľmi vážne, lebo (Prosper) prichádza s jasným posolstvom".
Podľa Prospera Djindjič "posolstvo jasne pochopil". Srbský premiér zohral v roku 2001 kľúčovú rolu pri zatknutí Miloševiča a jeho následnom vydaní do Haagu.
V súvislosti s Mladičom však postoje Djindjiča nie sú tak jednoznačné. Premiér opakovane odmieta tvrdenia, že Mladič je v Srbsku. Djindjič si uvedomuje riziko spojené so zatýkaním Mladiča, keďže nie je žiadnym tajomstvom, že obžalovaný je medzi juhoslovanskými dôstojníkmi - mnohí z nich boli jeho spolubojovníkmi v balkánskych vojnách v rokoch 1991-95 - značne populárny. Všeobecne sa predpokladá, že zatýkanie Mladiča by sa nezaobišlo bez použitia zbraní a bez obetí na životoch.
Takýto scenár Mladičovho zatknutia by zrejme znížil už aj tak malú popularitu Djindjiča, ktorý je však momentálne prakticky jedinou adresou pre požiadavky ICTY a Washingtonu.