Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
HAVANA, BRATISLAVA. Ešte pred rokom spolu Spojené štáty a Kuba oficiálne nekomunikovali. Ak sa aj ich lídri museli stretnúť na nejakom podujatí, radšej sa navzájom vyhýbali, prípadne sa to skončilo chladným podaním ruky.
Za posledný polrok sa toho zmenilo veľa, symbolom ukončenia nepriateľstva sa už čoskoro stane vzájomné otvorenie ambasád, čo znamená oficiálne nadviazanie diplomatických stykov.
Uväznení v minulosti „Posun, ktorý si dnes pripomíname, je ukážkou toho, že nemusíme byť uväznení v minulosti,“ povedal na tlačovej konferencii americký prezident Barack Obama.
Američania nemali svojho veľvyslanca na Kube od roku 1961. Dva roky predtým moc nad ostrovom prebral Fidel Castro a krajinu naviazal na Sovietsky zväz. Počas posledných týždňov prezidentovania veľvyslanectvo zavrel ešte Dwight Eisenhower, jeho nástupca John F. Kennedy pokračoval v tvrdej politike.
Od roku 1977 štáty majú medzi sebou takzvané záujmové sekcie, ktoré fungujú pod legitimitou švajčiarskych veľvyslanectiev. Sekcie sa 20. júla premenia na oficiálne zastupiteľstvá. Pri vztyčovaní vlajky na ambasáde v Havane bude osobne aj americký minister zahraničných vecí John Kerry.
Uvoľňovanie vzťahov lídri oboch krajín oznámili v decembri minulého roka, predchádzali mu osemnásťmesačné rokovania, ktoré sprostredkovala Kanada a pápež František.
Kým nadviazanie diplomatických vzťahov je záležitosťou vlády a amerického prezidenta, ďalšie záležitosti musí schvaľovať Kongres. Citlivým je najmä ekonomické embargo, ktoré však republikáni v Kongrese podporujú a odmietajú ústupky ku komunistickému režimu.
Snaha o dedičstvo Prezidentovi vyčítajú, že priskoro odmeňuje kubánsky režim, ktorý ešte neurobil zásadné ústupky v otázke ľudských práv.
„Otvorenie ambasády žiadnym spôsobom nepomôže kubánskemu ľudu a je len ďalším banálnym pokusom vybudovať odkaz prezidenta Obamu,“ reagovala podľa Huffington Postu republikánska kongresmanka Ileana RosLehtinenová.
Ďalšou citlivou témou rokovaní bude vojenská základňa Guantánamo, ktorá leží na Kube, no Američania si ju od roku 1903 prenajímajú a po útokoch z roku 2001 ju premenili na väzenie pre ľudí podozrivých z terorizmu. Havana chce, aby nad základňou opäť získala kontrolu.
Aj keď rokovania prebiehajú aj o ľudských právach, otázkou nie je ukončenie vlády jednej strany na Kube. Obama však tento týždeň na stretnutí s brazílskou prezidentkou Dilmou Rousseffovou naznačil, že Kuba by sa mohla inšpirovať Brazíliou.
Aj ona má historickú skúsenosť s diktatúrou, aj keď na rozdiel od Kuby s pravicovou. „Verím, že brazílska cesta k demokracii a trhovej ekonomike môže prispieť k našej snahe vybudovať viac príležitostí a prosperity pre kubánsky ľud,“ cituje Obamu USA Today.
Washington, Havana reach deal to reopen embassies http://t.co/cpG4Z1d86o pic.twitter.com/9e6KB2VI3A
— FRANCE 24 English (@France24_en) July 1, 2015
