KÁHIRA. Keď sa v roku 2011 na námestí Tahrír v Káhire zhromaždili státisíce demonštrantov, ktorí žiadali koniec vlády vtedajšieho prezidenta Husniho Mubaraka, pred egyptskými novinármi bola zložitá otázka.
Buď sa pridajú na stranu protestujúcich, všetko risknú a pôjdu bojovať za správnu vec, alebo budú naďalej robiť to, čo nebude v rozpore s predstavami predstaviteľov politického režimu.
Nebolo to ľahké rozhodnutie. Všetci si uvedomovali, že akákoľvek kritika vlády môže znamenať nielen koniec novinárskej kariéry, ale v prípade neúspechu revolúcie aj väzenie.
Organizácia na ochranu novinárov (CPJ) minulý týždeň vydala správu, podľa ktorej je v súčasnosti vo väzení viac egyptských žurnalistov, ako kedykoľvek predtým.
Za mrežami si trest odpykáva osemnásť novinárov, pričom vláda argumentuje tým, že ich uväznenie bolo nevyhnutné, keďže ohrozovali „národnú bezpečnosť.“
Prečítajte si tiež:
Známeho novinára al-Džazíri v Nemecku prepustili na slobodu
Radšej naši, ako Západ Ako uviedol Guardian, pred revolúciou v roku 2011 platilo v Egypte medzi televíznymi či rozhlasovými stanicami a vydavateľstvami nepísané pravidlo, podľa ktorého mohli média kritizovať kohokoľvek, okrem prezidenta a jeho rodiny.
Po páde Mubarakovej vlády sa médiami prehnala vlna gratulácií novinárom, ktorí boli dostatočne odvážni nato, aby kriticky vystúpili proti vtedajšiemu režimu.
Médiá sľubovali, že sa nedajú zastrašiť vyhrážkami úradov, a že od tejto chvíle to už v mediálnej brandži nikdy nebude vyzerať, ako za čias Mubaraka.
Radosť a eufória netrvali dlho a po nástupe súčasného prezidenta Abdala Fattáha Sísího politická cenzúra pokračuje.
Konflikt medzi médiami a vládou si všímajú aj samotní obyvatelia. Zatiaľ čo mladí Egypťania novinármi pohŕdajú, možno práve pre ich „poslušnosť“, starší sa vyjadrujú cynickejšie.
„Je jasné, že média nie sú slobodné a sloboda prejavu prakticky v tejto krajine neexistuje, ale stále si myslím, že je lepšie, ak nás kontroluje Sísí, ako Západ,“ hovorí Ahmed Abdulla, 55-ročný obchodník z Káhiry.
Mubarak bol totiž dlhoročným spojencom Západu a jeho vládu si tak ľudia spájajú so západnými krajinami a ich tajnými službami.
CPJ prison census found Egyptian authorities holding at least 18 journalists behind bars in relation for reporting. https://t.co/4NzGLEKu0w
— CPJ (@pressfreedom) 25. Červen 2015 Poviem, čo budú chcieť Väzenie je v Egypte efektívnou zbraňou politickej diktatúry a mnohí novinári sa ani netaja tým, že pracujú v súlade so záujmami režimu. Vo väčšine prípadov ide o televíznych redaktorov či moderátorov.
„Nemám problém verejne priznať, že môj vzťah k vláde tejto krajiny je viac než pozitívny. Poviem všetko, čo budú chcieť, aby som povedal. Z úcty a rešpektu k nim,“ povedal pre Guardian Ahmad Mússa, jeden z najznámejších televíznych moderátorov v Egypte.
Mússa ani zďaleka nie je jediným novinárom, ktorý vládu súčasného prezidenta Sísího obhajuje. Otázkou ostáva, či títo novinári veria takémuto vládnutiu, alebo sa iba boja väzenia.
Egypt holding 18 journalists in prison, says watchdog http://t.co/2PgGzomFAT
— The Guardian (@guardian) 25. Červen 2015 S cenzúrou sa treba naučiť žiť Egyptskí novinári sa museli naučiť žiť s cenzúrou.
„Ak má človek pud sebazáchovy, naučí sa, o čom smie, a o čom nesmie písať. Nikdy by som napríklad nemohol písať o dierach v štátnom rozpočte a zároveň o podpore egyptských vojenských operácií v Jemene. A ak by som to predsa spravil, šéfredaktor by to neschválil,“ hovorí pre Guardian Muhammád Abú Asaj.
Televízny moderátor Mahmúd Sád zasa spomína na stovky telefonátov s Mubarakovým ministrom informácií Anásom Fikkím, ktorý mu hovoril, o akých témach môže diskutovať, s kým môže urobiť rozhovor a ako dlho by to všetko malo trvať.
„Raz mi zavolal a odporučil mi, aby som v priamom prenose povedal, že za revolúciu sú zodpovední rebeli z Moslimského bratstva. Odmietol som a v ten večer som na obraz nešiel. Človek sa s tým musí naučiť žiť,“ dodal.
