BUJUMBURA. Účasť na pondelkových parlamentných voľbách v Burundi je podľa agentúry Reuters slabá.
Voľbám predchádzala noc poznamenaná streľbou a týždne násilných protestov proti rozhodnutiu prezidenta uchádzať sa po desiatich rokoch pri moci o znovuzvolenie.
Opozície hlasovanie bojkotuje a Africká i Európska únia vyhlásili, že súčasné podmienky nezaručujú slobodné a dôveryhodné voľby, a odmietli na ne vyslať svojich pozorovateľov.
Európska únia v pondelok pohrozila tejto chudobnej východoafrickej krajine zadržaním finančnej pomoci, ak voľby do parlamentu a prezidentské voľby, plánované na 15. júla, neodloží.
Bývalá belgická kolónia Burundi, ktorá má približne desať miliónov obyvateľov, sa od získania nezávislosti v roku 1962 borí s vlnami etnických násilností.
Súčasnú krízu však vyvolala nespokojnosť s prezidentom Pierrom Nkurunzizom.
Prečítajte si tiež:
Africká únia sa nezúčastní volieb v Burundi, vraj nebudú dôveryhodné
Chudobných je 67 percent obyvateľov Burunďania zo všetkých sociálnych vrstiev protestujú proti jeho kandidatúre na tretie funkčné obdobie.
Argumentujú, že tým porušuje ústavu. S jeho desaťročným pôsobením na čele krajiny panuje veľká nespokojnosť.
Ekonomika Burundi založená na poľnohospodárstve patrí k najslabším vo východnej Afrike.
Podľa Svetovej banky zasiahla chudoba v Burundi 67 percent obyvateľov.
"People tell us they're fleeing political instability & election-related violence." http://t.co/P39H2NuVok #Burundi pic.twitter.com/lqpq21mmAw
— UN Refugee Agency (@Refugees) June 29, 2015 Korupcia je všadeprítomná, v školách majú triedy do dvesto žiakov a žiadne lavice a stav zdravotníctva je hrozný, opisuje tlačová agentúra DPA.
Kríza však vyvolala obavy z vyvolania nového etnického konfliktu.
Od osamostatnenia prišlo o život odhadom pol milióna ľudí Krviprelievanie často sprevádza mocenský boj medzi tradične dominantnou menšinou Tutsiov (14 percent populácie) a väčšinovými Hutuami (85 percent populácie). Vyskytlo sa v rokoch 1965, 1969, 1972, 1988 i 1991.
V roku 1993 vyvolalo zabitie prezidenta Melchiora Ndadayeho z hutuskej väčšiny armádou, v ktorej mali hlavné slovo Tutsiovia, 12-ročnú občiansku vojnu. O život v nej prišlo 300-tisíc ľudí.
Masakry Hutuov v roku 1972 a Tutsiov v roku 1993 označila Bezpečnostná rada OSN v správe z roku 2002 za genocídy.
Bilancia obetí na životoch od vyhlásenia nezávislosti od Belgicka dosiahla odhadom pol milióna.
Dohoda z Arushe v roku 2000, ktorá o päť rokov nato ukončila občiansku vojnu, začala proces uzdravovania etnického konfliktu v krajine.
Zakotvuje rozdelenie moci medzi Hutuov a Tutsiov, ktorým dala väčšie zastúpenie, než je ich kvantitatívny podiel na množstve obyvateľstva, aby sa cítili v spoločnosti bezpečnejšie.
Prečítajte si tiež:
Pokus o prevrat v Burundi armáda zmarila, pučisti to odmietli
