Ako oznámila umelcova manželka Louise Kerzová, Hirschfeld zomrel v spánku v ich dome na Manhattane.
Hirschfeld sa počas 70-ročnej kariéry preslávil duchaplnými a pôvabnými karikatúrami hercov - od bratov Marxovcov, cez Charlieho Chaplina po Barbaru Streisandovú a Jerryho Seinfelda.
"Z divadla vychádzam s množstvom abstraktných malých značiek, ktoré neskôr prerobím na čiaru. Dôležité je, aby sa kresba trochu podobala na herca, ktorého zobrazujem. Kým sa dostanem ku konečnej čiare, je v tom veľa pokusov a omylov a veľa gumovania. Ten proces vôbec nie je pôvabný," povedal Hirscheld v roku 1999 v rozhovore pre agentúru Reuters. Vtedy 95-ročný autor dodal, že konečne začína byť vo svojej práci dobrý.
Hirschfeldove karikatúry - tvorené minimálnym množstvom ťahov - sa sedem desaťročí objavovali na divadelných stránkach denníka New York Times, v mnohých knihách a v expozíciách múzeí, napríklad manhattanského Metropolitného umeleckého múzea a Múzea moderného umenia.
"Po 70 rokoch kreslenia sa musíte zdokonaliť, inak ste hlupák. Je to otázka eliminácie a chápania, pokusu a omylu - a nakoniec sa niečo stane, zjavenie," vyhlásil pred štyrmi rokmi.
"Viem len to, že ak to funguje, uvedomujem si to. Ale ako k tomu dôjde, neviem," povedal o svojej metóde.
"Snažím sa zachytiť charakter hry alebo dotyčného, nie o karikatúru pre karikatúru. Urobiť veľký nos ešte väčším nie je vtipné," povedal v roku 1991 v rozhovore pre agentúru AP.
Umelec je známy tým, že do svojich kresieb šantivo zakomponovával slovo Nina - meno svojej dcéry. Hľadanie "Nín" v jeho obrázkoch sa stalo americkým rituálom. Americké ministerstvo obrany svojho času s využitím zväčšených karikatúr testovalo pilotov, ktorým dalo 20 sekúnd na to, aby skryté mená objavili.
Tradícia "skrývania Niny" sa začala ako malý žart v roku 1945, keď sa mu dcéra narodila. Niekedy ich bolo v kresbe pol tucta, aj viac, pričom Hirschfeld "pátračom" v týchto prípadoch pomáhal číslovkou umiestnenou vedľa podpisu.
"Keď som s tým začal, nemyslel som si, že niekto to zaregistruje. Išlo o jednu z tých rodinných záležitostí a po troch alebo štyroch týždňoch som si myslel, že žart sa ošúchal a prestal som. Potom ale začali prichádzať listy. Viac času som trávil odpovedaním na poštu ako kreslením. Tak som to vzdal a začal som opäť," objasnil genézu ninománie.
Hirschfeld za svoje dielo získal špeciálnu cenu Tony. V roku 1996 o jeho životnom príbehu nakrútili dokument Kráľ čiary (The Line King). V roku 1991 získal jedinečnú poctu od americkej pošty, ktorá po prvý raz uviedla na edícii známok s Hirschfeldovými karikatúrami komikov - napríklad Jacka Bennyho, Laurela a Hardyho, Edgara Bertgena a Charlieho McCarthyho - aj meno autora. V roku 1994 nasledovala séria poštových známok na počesť hviezd nemého filmu, vrátane Rudolpha Valentina a Bustera Keatona.
Hirschfeld sa narodil 21. júna 1903 v St. Louis, štát Missouri. V New Yorku, kam sa jeho rodičia neskôr presťahovali, študoval umenie.
V roku 1924 odišiel do Európy, kde v Paríži a Londýne strávil pár rokov štúdiom maľby, kresby a sochárstva. Postupne dospel k presvedčeniu, že najviac mu vyhovuje kresba.
Počas jeho pobytu v New Yorku jeden z jeho priateľov ukázal jednu z jeho skíc svojmu známemu v denníku New York Herald Tribune, ktorý začal karikatúry zverejňovať.
Zanechal po sebe manželku Louise (60), ktorá je kurátorkou múzea, dcéru Ninu, ktorú má z manželstva s nebohou herečkou Dolly Haasovou (zomrela v roku 1994), ako aj dvoch nevlastných synov, Jonathana a Antonyho Kerzovcov. S Louise Kerzovou sa zosobášil dva roky po smrti Haasovej.
