Kosovská Mitrovica 20. januára (TASR) - Predstavitelia štyroch srbských miest severného Kosova dnes na zasadaní v Kosovskej Mitrovici vytvorili Spoločenstvo srbských obci Kosova a Metochije (ZSOKM).
Spoločenstvo tvoria obce na severe provincie - Leposavič, Zvečan, Zubin Potok a severná, srbská časť Kosovskej Mirovice. "Cieľom tejto únie je ochrana záujmov Srbov zostávajúcich v Kosove a zároveň zachovanie autority srbského štátu v Kosove," vyhlásil po zasadaní jeden zo zakladateľov, Vladimir Rakič.
Srbskí lídri varovali, že ak sa Kosovo stane nezávislým, ZSOKM požiada o pripojenie k Srbsku. Tiež oznámili, že v krátkom čase sa k spoločenstvu pridajú iné srbské usadlosti v Kosove.
Krok srbských komunít je v protiklade s politikou Misie OSN v Kosove (UNMIK), ktorá provinciu spravuje od júna 1999, keď sa skončila kosovská vojna. UNMIK trvá na nedeliteľnosti provincie, kde sa nie veľmi úspešne snaží vybudovať multietnickú spoločnosť.
Kosovský premiér Bajram Rexhepi v reakcii na vytvorenie spoločenstva označil krok srbských lídrov za absolútne neprijateľný a nebezpečný. Rexhepi dodal, že ide o postup v protiklade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244 a je povinnosťou UNMIK, aby takúto formáciu neakceptovala. Rexhepi dodal, že UNMIK požiada, aby zastavila takéto tendencie, ktoré sú zamerané na rozdelenie Kosova. Tiež vyjadril presvedčenie, že vytvorenie ZSOKM bolo iniciované v Belehrade.
Kancelária UNMIK na vytvorenie srbského spoločenstva zatiaľ oficiálne nereagovala. Už informácie o srbskom zámere vyvolali ostrú reakciu predstaviteľov správy OSN, ktorí poukázali na tvrdenia analytikov, že Kosovo nemožno rozdeliť tak, aby boli spokojní Srbi aj Albánci.
K vytvoreniu ZSOKM došlo v čase obnovenia úvah o budúcom štatúte Kosova, ktorý je zatiaľ odložený na neurčito. Na základe rezolúcie 1244 provincia formálne zostáva súčasťou Juhoslávie, pričom po jej pripravovanej transformácii na voľný zväzok Srbska a Čiernej Hory má následníctvo vo vzťahu ku Kosovu prejsť na Srbsko.
Kosovskí Albánci, ktorí tvoria väčšinu populácie provincie, si želajú nezávislosť, Srbi sú za to, aby zostala - buď celá, alebo aspoň jej severná časť - pod správou Belehradu.
Debatu o štatúte Kosova obnovil srbský premiér Zoran Djindjič, ktorý minulý týždeň vyzval na okamžité otvorenie rozhovorov na túto tému. Podľa Djindjiča je Kosovo kvôli nevyriešeniu otázky konečného štatútu zdrojom nestability v celom regióne. Varoval, že čím dlhšie sa bude problém odkladať, tým ťažšie sa bude riešiť.
Spojené štáty reagovali vyhlásením, že otvorenie rozhovorov o konečnom štatúte Kosova považujú za predčasné. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher vyhlásil, že v Kosove najprv treba obnoviť inštitúcie a uzdraviť hospodárstvo. Za najpálčivejšie problémy označil návrat (srbských) utečencov a vysídlencov do Kosova, zaistenie bezpečnosti a slobody pohybu pre príslušníkov etnických menšín, boj proti organizovanému zločinu a vytvorenie všeobsažnej a efektívnej samosprávy.
