Belehrad 20. januára (TASR) - Bývalý srbský prezident Milan Milutinovič (60), ktorý sa po decembrovom skončení mandátu dnes dobrovoľne vzdal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), trvá na svojej nevine. Zdôrazňuje, že počas kosovského konfliktu z rokov 1998-99 nebol zodpovedný ani za juhoslovanskú armádu, ani za srbskú políciu a preto sa neprevinil "ani objektívne, ani subjektívne".
ICTY Milutinoviča obžaloval v máji 1999 spoločne s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom a ďalšími troma predstaviteľmi vtedajšieho režimu. Miloševiča na základe rozhodnutia srbskej vlády previezli do Haagu v júni 2001 a vo februári roku 2002 sa pred tribunálom začal jeho proces.
S výnimkou bývalého srbského ministra vnútra Vlajka Stojiljkoviča, ktorý v apríli 2002 spáchal samovraždu, sú všetci Milutinovičovi spoluobvinení už v Haagu. Dvaja ďalší - bývalý šéf generálneho štábu Dragoljub Ojdanič a bývalý juhoslovanský vicepremiér Nikola Šainovič - sa tribunálu vzdali po tom, čo juhoslovanský parlament v apríli minulého roku schválil zákon o spolupráci s ICTY, ktorý umožňuje vydávanie obžalovaných tribunálu.
Tribunál Milutinovičovi kladie za vinu spoluzodpovednosť za vypudenie 800.000 kosovských Albáncov a smrť minimálne 900 z nich. Podľa žaloby sa podieľal na kriminálnych aktivitách zameraných na "vytlačenie výraznej časti albánskej populácie Kosova mimo územie provincie s cieľom udržať ju pod srbskou kontrolou". Žaloba obsahuje päť bodov, štyri zločiny proti ľudskosti a jedno obvinenie z vojnových zločinov spáchaných medzi 1. januárom a 20. júnom 1999.
V modifikovanej žalobe z 29. októbra 2001 sa uvádza, že Milutinovič mal vplyv nad jednotkami srbskej polície, ktoré pod kontrolou juhoslovanskej armády participovali na "kampani násilia a teroru proti albánskemu obyvateľstvu Kosova".
"Z titulu funkcie prezidenta Srbskej republiky a člena Najvyššej rady obrany Juhoslávie je Milan Milutinovič trestne zodpovedný za činy svojich podriadených" v Kosove, uvádza sa v žalobe.
Milutinovič tvrdí, že v kosovskom konflikte nemal žiadne veliteľské právomoci. "Počas celého roku 1998 som pracoval na dohode," povedal v jednom interview a dodal, že podľa zákonov a ústavy nemal žiadnu moc nad armádou a políciou.
V Belehrade je každému jasné, že počas kosovského konfliktu jeho slovo nemalo prakticky žiadnu váhu. Milutinovič však nepodnikol nič, aby množstvo správ o násilnostiach páchaných juhoslovanskými a srbskými jednotkami čo i len preskúmal. Naopak, svojou účasťou na zasadaniach Najvyššej rady obrany dával zdanie legality všetkým rozhodnutiam Miloševiča.
V nedávnom rozhovore pre srbskú štátnu televíziu RTS Milutinovič oľutoval deň, keď v decembri 1997 vstúpil do súboja o post srbského prezidenta, uvoľnený po Miloševičovi.
Predtým v hlasovaní bývalý juhoslovanský prezident Zoran Lilič prehral s lídrom ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislavom Šešeljom, výsledok týchto volieb však neuznali kvôli údajnej nízkej účasti voličov. Milutinovič predložil svoju kandidatúru a bol zvolený, údajne vďaka hlasom desaťtisícov Albáncov zo západokosovskej oblasti Drenica, ktorá bola už vtedy známa ako bašta extrémistov.
Dlhoročný rodinný priateľ Miloševiča, s ktorým sa pozná od čias štúdií na belehradskej právnickej fakulte, Milutinovič na seba po prvý raz upriamil pozornosť verejnosti, keď po smrti prezidenta Josipa Broza Tita (1980) ako srbský minister vzdelávania nechal z Belehradskej univerzity vylúčiť skupinu voči režimu kritických profesorov, vrátane súčasného predsedu zväzového parlamentu Dragoljuba Mičunoviča.
Po tom, čo koncom 80. rokov k moci prišiel Miloševič, Milutinovič pôsobil ako veľvyslanec v Aténach, neskôr ako šéf juhoslovanskej diplomacie. Diplomatické spojenie s Gréckom malo v čase medzinárodnej izolácie Srbska a obchodného embarga OSN veľký politický a hlavne hospodársky význam. Belehradský režim mohol rátať s podporou síl, ktoré boli pravoslávnym Srbom priateľsky naklonené. Porušovanie sankcií však prispievalo k financovaniu vojnovej mašinérie Belehradu.
Milutinovič tak môže pred ICTY odhaliť pre Grécko - člena EÚ - nepríjemné podrobnosti o spolupráci medzi Aténami a Belehradom. V britskej tlači sa nedávno objavili informácie, podľa ktorých v Bosne po boku Srbov bojovali aj grécki dobrovoľníci, ktorí v lete 1999 hrdo vztýčili vlajku svojej krajiny v dobytej enkláve Srebrenica - tzv. bezpečnej zóne OSN, kde bolo následne zmasakrovaných viac ako 7000 Moslimov.
Svoje "hviezdne obdobie" Milutinovič zažil vo februári a marci 1999 ako vedúci delegácie Belehradu na medzinárodnej mierovej konferencii venovanej kosovskej kríze vo francúzskom Rambouillet a Paríži. V tamojšej rezidencii juhoslovanského veľvyslanca pred médiami vystupoval sebaisto až arogantne. "Čo bude, bude," bol jeho cynický komentár po stroskotaní rokovaní. Krátko nato spustilo NATO nálety na Juhosláviu.
Milutinoviča budú pred ICTY obhajovať traja advokáti: Brit John Livingston a dvaja belehradskí právnici a rodinní priatelia, Radoja Stefanovič a Milandin Papič. Podľa srbských médií Milutinovič v ostatných rokoch usilovne zhromažďoval materiály, ktoré mu majú uľahčiť.
Ako bývalý blízky spolupracovník Miloševiča by mohol byť Milutinovič mimoriadne dôležitým svedkom proti juhoslovanskému exprezidentovi. Poskytnutie takéhoto svedectva zatiaľ rozhodne odmieta, v súvislosti s možnosťou zmiernenia trestu by mohol o tejto alternatíve začať opäť uvažovať.
