Milutinovič sa necíti vinný, ľutuje prijatie funkcie srbského prezidenta

Belehrad 20. januára (TASR) - Bývalý srbský prezident Milan Milutinovič (60), ktorý sa po decembrovom skončení mandátu dnes dobrovoľne vzdal Medzinárodnému ...

Belehrad 20. januára (TASR) - Bývalý srbský prezident Milan Milutinovič (60), ktorý sa po decembrovom skončení mandátu dnes dobrovoľne vzdal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), trvá na svojej nevine. Zdôrazňuje, že počas kosovského konfliktu z rokov 1998-99 nebol zodpovedný ani za juhoslovanskú armádu, ani za srbskú políciu a preto sa neprevinil "ani objektívne, ani subjektívne".

ICTY Milutinoviča obžaloval v máji 1999 spoločne s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom a ďalšími troma predstaviteľmi vtedajšieho režimu. Miloševiča na základe rozhodnutia srbskej vlády previezli do Haagu v júni 2001 a vo februári roku 2002 sa pred tribunálom začal jeho proces.

S výnimkou bývalého srbského ministra vnútra Vlajka Stojiljkoviča, ktorý v apríli 2002 spáchal samovraždu, sú všetci Milutinovičovi spoluobvinení už v Haagu. Dvaja ďalší - bývalý šéf generálneho štábu Dragoljub Ojdanič a bývalý juhoslovanský vicepremiér Nikola Šainovič - sa tribunálu vzdali po tom, čo juhoslovanský parlament v apríli minulého roku schválil zákon o spolupráci s ICTY, ktorý umožňuje vydávanie obžalovaných tribunálu.

Tribunál Milutinovičovi kladie za vinu spoluzodpovednosť za vypudenie 800.000 kosovských Albáncov a smrť minimálne 900 z nich. Podľa žaloby sa podieľal na kriminálnych aktivitách zameraných na "vytlačenie výraznej časti albánskej populácie Kosova mimo územie provincie s cieľom udržať ju pod srbskou kontrolou". Žaloba obsahuje päť bodov, štyri zločiny proti ľudskosti a jedno obvinenie z vojnových zločinov spáchaných medzi 1. januárom a 20. júnom 1999.

V modifikovanej žalobe z 29. októbra 2001 sa uvádza, že Milutinovič mal vplyv nad jednotkami srbskej polície, ktoré pod kontrolou juhoslovanskej armády participovali na "kampani násilia a teroru proti albánskemu obyvateľstvu Kosova".

"Z titulu funkcie prezidenta Srbskej republiky a člena Najvyššej rady obrany Juhoslávie je Milan Milutinovič trestne zodpovedný za činy svojich podriadených" v Kosove, uvádza sa v žalobe.

Milutinovič tvrdí, že v kosovskom konflikte nemal žiadne veliteľské právomoci. "Počas celého roku 1998 som pracoval na dohode," povedal v jednom interview a dodal, že podľa zákonov a ústavy nemal žiadnu moc nad armádou a políciou.

V Belehrade je každému jasné, že počas kosovského konfliktu jeho slovo nemalo prakticky žiadnu váhu. Milutinovič však nepodnikol nič, aby množstvo správ o násilnostiach páchaných juhoslovanskými a srbskými jednotkami čo i len preskúmal. Naopak, svojou účasťou na zasadaniach Najvyššej rady obrany dával zdanie legality všetkým rozhodnutiam Miloševiča.

V nedávnom rozhovore pre srbskú štátnu televíziu RTS Milutinovič oľutoval deň, keď v decembri 1997 vstúpil do súboja o post srbského prezidenta, uvoľnený po Miloševičovi.

Predtým v hlasovaní bývalý juhoslovanský prezident Zoran Lilič prehral s lídrom ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislavom Šešeljom, výsledok týchto volieb však neuznali kvôli údajnej nízkej účasti voličov. Milutinovič predložil svoju kandidatúru a bol zvolený, údajne vďaka hlasom desaťtisícov Albáncov zo západokosovskej oblasti Drenica, ktorá bola už vtedy známa ako bašta extrémistov.

Dlhoročný rodinný priateľ Miloševiča, s ktorým sa pozná od čias štúdií na belehradskej právnickej fakulte, Milutinovič na seba po prvý raz upriamil pozornosť verejnosti, keď po smrti prezidenta Josipa Broza Tita (1980) ako srbský minister vzdelávania nechal z Belehradskej univerzity vylúčiť skupinu voči režimu kritických profesorov, vrátane súčasného predsedu zväzového parlamentu Dragoljuba Mičunoviča.

Po tom, čo koncom 80. rokov k moci prišiel Miloševič, Milutinovič pôsobil ako veľvyslanec v Aténach, neskôr ako šéf juhoslovanskej diplomacie. Diplomatické spojenie s Gréckom malo v čase medzinárodnej izolácie Srbska a obchodného embarga OSN veľký politický a hlavne hospodársky význam. Belehradský režim mohol rátať s podporou síl, ktoré boli pravoslávnym Srbom priateľsky naklonené. Porušovanie sankcií však prispievalo k financovaniu vojnovej mašinérie Belehradu.

Milutinovič tak môže pred ICTY odhaliť pre Grécko - člena EÚ - nepríjemné podrobnosti o spolupráci medzi Aténami a Belehradom. V britskej tlači sa nedávno objavili informácie, podľa ktorých v Bosne po boku Srbov bojovali aj grécki dobrovoľníci, ktorí v lete 1999 hrdo vztýčili vlajku svojej krajiny v dobytej enkláve Srebrenica - tzv. bezpečnej zóne OSN, kde bolo následne zmasakrovaných viac ako 7000 Moslimov.

Svoje "hviezdne obdobie" Milutinovič zažil vo februári a marci 1999 ako vedúci delegácie Belehradu na medzinárodnej mierovej konferencii venovanej kosovskej kríze vo francúzskom Rambouillet a Paríži. V tamojšej rezidencii juhoslovanského veľvyslanca pred médiami vystupoval sebaisto až arogantne. "Čo bude, bude," bol jeho cynický komentár po stroskotaní rokovaní. Krátko nato spustilo NATO nálety na Juhosláviu.

Milutinoviča budú pred ICTY obhajovať traja advokáti: Brit John Livingston a dvaja belehradskí právnici a rodinní priatelia, Radoja Stefanovič a Milandin Papič. Podľa srbských médií Milutinovič v ostatných rokoch usilovne zhromažďoval materiály, ktoré mu majú uľahčiť.

Ako bývalý blízky spolupracovník Miloševiča by mohol byť Milutinovič mimoriadne dôležitým svedkom proti juhoslovanskému exprezidentovi. Poskytnutie takéhoto svedectva zatiaľ rozhodne odmieta, v súvislosti s možnosťou zmiernenia trestu by mohol o tejto alternatíve začať opäť uvažovať.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 002
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 651
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 679
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 285
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 749
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 653
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 408
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 910
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 892
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 831

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.

Neprehliadnite tiež

Svet

Kurdistan dal Bagdadu tri dni na predloženie alternatívy k referendu

Bagdad opätovne odsúdil referendum ako protiústavné.

Svet

Rusi v Beslane zlyhali. Verdikt súdu pre ľudské práva je právoplatný

Rusko zlyhalo pri snahe vyriešiť rukojemnícku drámu v Beslane.

Svet

Séria bombových hrozieb si vynútila evakuácie v Moskve

Ruské úrady zatiaľ neuviedli, koho podozrievajú z tzv. telefonického terorizmu.

Svet

Uneseného Čecha a Rakúšana zrejme v Líbyi zavraždili teroristi

Turistov uniesli po útoku na ropné pole.