Bagdad 20. januára (TASR) - Hans Blix a Mohamed El Baradei, šéfovia Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN (UNMOVIC) a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), dnes ukončili v Bagdade druhé kolo rokovaní s irackými predstaviteľmi. Stretli sa s najvplyvnejším poradcom irackého prezidenta Saddáma Husajna pre oblasť vedy generálom Amrom as-Sádím a šéfom irackého Národného monitorovacieho úradu Muhammadom Amínom.
Po skončení rokovaní Blix uviedol, že došlo k vyriešeniu mnohých praktických otázok. Ostávajú však ešte veci, ktoré treba prerokovať, ako sú otázky spojené s antraxom, nervovým plynom VX či raketami Scud. Podľa Blixa Irak v minulosti poskytol protichodné vyhlásenia týkajúce sa jeho programu na výrobu nervového plynu VX.
Za konštruktívne označil druhé kolo rokovaní aj as-Sádí. "Sme spokojní s výsledkom schôdzky. Rozhovory boli konštruktívne," uviedol po stretnutí s oboma predstaviteľmi. Iracká strana súhlasila s tým, aby zbrojní inšpektori vypočúvali irackých vedcov v súkromí bez prítomnosti vládnych predstaviteľov, čo je dôležitý ústupok expertom OSN, ktorí žiadali užšiu spoluprácu pri hľadaní zakázaných zbraní.
Podľa spoločného vyhlásenia OSN a Iraku bagdadská vláda súhlasila s vydaním zákonov o zakázaných materiáloch, teda zbraniach hromadného ničenia, ako ju na to vyzvala OSN. Výsledkom rokovaní je aj vymenovanie vlastného irackého tímu, ktorý bude pátrať po ďalších bojových hlaviciach.
Po skončení rozhovorov v Bagdade odletel Blix a El Baradei na Cyprus. Odtiaľ poletí šéf UNMOVIC do Atén, kde bude o výsledkoch irackých rokovaní informovať Európsku úniu.
Osobitný vyslanec irackého prezidenta Ali Hasan al-Madžíd poprel informácie o Saddámovom odchode do exilu. Ako povedal novinárom v Bejrúte, kam pricestoval zo sýrskeho Damasku, všetci Iračania, vrátane detí aj starých ľudí, budú brániť svojho vodcu pred inváziou.
Bushova vláda podporila myšlienku exilu pre vysokopostavených irackých predstaviteľov. Minister obrany USA Donald Rumsfeld vyjadril nádej, že Saddám si vyberie možnosť odísť do exilu, nie je si však istý šancami podobného plánu. Tento návrh al-Madžíd ostro odmietol.
Britský minister zahraničných vecí Jack Straw vyjadril presvedčenie, že znenie najnovšej rezolúcie BR OSN znamená pre Irak vojnu, ak sa nepodriadi požiadavkám rady. Zároveň podporil návrh USA týkajúci sa možného exilu pre Saddáma Husajna. Podľa Strawa by bolo "nechutné ponúknuť Saddámovmu režimu akýkoľvek stupeň imunity," zároveň sa však pridal k Rumsfeldovmu názoru a dodal: "Ak je alternatívou vojna, myslím si, že väčšina ľudí to prehltne a bude akceptovať, že by išlo o férový obchod."
Podľa Strawa je vojna poslednou možnosťou a Británia si praje vyriešiť otázku zbraní hromadného ničenia mierovou cestou. "Musíme však udržiavať tlak, pretože jediné, na čo Bagdad reaguje, je tlak."
K mierovému úsiliu sa pripojil aj ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov, keď tlmočil stanovisko Moskvy, že "medzinárodné spoločenstvo ešte nevyčerpalo všetky politické a diplomatické spôsoby urovnania irackej krízy". Podľa ruskej strany by "inšpektori mali dostať šancu konať svoju prácu".
Ivanov minulý týždeň obvinil USA, že vyvíjajú neprimeraný nátlak na zbrojných inšpektorov OSN. Tí majú 27. januára predložiť v BR OSN hodnotiacu správu o výsledkoch misie.
Pakistanský premiér Mír Zafarulláh Chán Džamálí navštívi cez víkend štyri islamské krajiny Perzského zálivu - Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar a Kuvajt. Cieľom rozhovorov bude iracká kríza a úsilie o odvrátenie hroziacej vojny. Ekonómovia sa obávajú, že vojna v Iraku by mohla spomaliť ekonomický rast Pakistanu najmä vzrastom cien ropy. Pakistan je drobným producentom ropy a väčšinu musí dovážať z ostatných krajín Blízkeho východu.
Jordánsky kráľ Abdalláh II. dostal bezpečnostné garancie pre prípad amerického útoku na susedný Irak. Ako dnes s odvolaním sa na vládneho úradníka informuje panarabský denník al-Haját, "tieto medzinárodné a arabské záruky hovoria, že straty kráľovstva (v prípade vojny) sa majú obmedziť na minimum". Okrem toho dostal kráľ prísľub zvýšenej ochrany bezpečnosti vo vnútri krajiny i na hraniciach s Izraelom. Arabskí politici v uplynulých mesiacoch totiž vyslovili viackrát obavu, že Izrael by mohol využiť zmätok irackej vojny a vypudiť tisícky Palestínčanov cez hranice do Jordánska.
Americká armáda chce pre svojich vojakov v Kuvajte prenajať 7000 terénnych vozidiel, informoval dnes kuvajtský denník al-Sijássa s odvolaním sa na tamojšie požičovne áut. Američania uviedli, že vozidlá nasadia v regióne a musia im ich dodať do 9. februára. To, či sa autá použijú po možnej vojenskej ofenzíve v susednom Iraku aj na jeho území, nevedeli prenajímatelia potvrdiť.
Predseda Zboru náčelníkov štábov Ozbrojených síl USA generál Richard Myers po stretnutí s civilnými i vojenskými predstaviteľmi tureckej obrany vyhlásil, že Washington nie je so svojím spojencom Tureckom netrpezlivý. Turecko je podľa jeho slov "veľmi kooperatívny" partner.
Turecko ako jediný islamský člen NATO nesúhlasí s vojenským riešením krízy a zdráha sa schváliť úder USA proti svojmu susedovi. Washington požiadal Ankaru o podporu v prípade vojenského úderu na Bagdad, najmä o povolenie umiestniť amerických vojakov na tureckých základniach, na to však Ankara stále priamo neodpovedala.
Osem dní pred predčasnými parlamentnými voľbami v Izraeli varoval premiér Ariel Šaron nepriateľov Izraela pred akýmikoľvek vojnovými chúťkami v prípade útoku USA na Irak. "Dúfam že oni (Palestínčania), ako aj Sýrčania a Hizballáh, ktorý disponuje zbraňami dodanými z Iránu, pochopia, že musia byť veľmi rozumní. Ak bude zachovaný pokoj, nič sa im nestane," varoval Šaron.
Izraelský minister zahraničných vecí Benjamin Netanjahu vyhlásil, že nemá "žiadne pochybnosti" o prevoze zakázaných irackých zbraní do Sýrie. Podľa Netanjahua ide o také dôležité zbrane, ktorých odhalenie inšpektormi OSN si Irak jednak neželá a jednak si ich chce ponechať v rezerve. Netanjahu súčasne varoval, že získanie jadrovej zbrane je pre Irak iba otázkou času a Irak by takéto zbrane mohol použiť.
