Sofia 12. júla (TASR) - Po júnových parlamentných voľbách v Bulharsku sa k moci pozoruhodným spôsobom vrátil muž, ktorého rod je zviazaný s dejinami tejto balkánskej krajiny - Simeon II. No spolu s cárom sa - aspoň zatiaľ - nevrátila aj monarchia.
Simeonovi predkovia, Sasko-koburská dynastia získali bulharský trón za trochu zvláštnych okolností. Bulharsko sa na novodobej mape Európy objavilo po rozpade Osmanskej ríše v roku 1879. Európske kráľovské rodiny dali vtedy hlavy dohromady, aby popremýšľali, kto by mohol byť vhodným kandidátom na bulharský trón. Cár vládol Bulharsku naposledy 500 rokov pred tým. Potom toto územie dobyli Turci. Preto sa európskym korunovaným hlavám javila ako prirodzená voľba monarchia.
Najskôr teda oslovili dynastiu Hessensko-battenberskú, menovite Alexandra I. Múdri starého kontinentu však boli obozretní a pre Bulharsko zvolili osvietenú ústavu, na základe ktorej sa výkonná moc delila medzi cára, a parlament. Alexandr parlament na svoju vlastnú škodu ignoroval a po siedmich rokoch o trón prišiel.
A tak sa v roku 1886 vypravil do Európy osobitný bulharský výbor, aby vyhľadal nového panovníka. Ich predstave zodpovedalo niekoľko mladých mužov, no najlepším kandidátom bol Ferdinand, synovec britskej kráľovnej Viktórie. Podľa niektorých prameňov to bol švárny sukničkár a vraví sa, že ho nakoniec objavili v pochybnej spoločnosti v jednom z viedenských nočných klubov.
Nasledovali znepokojené telegramy z rôznych kútov Európy, vrátane Buckinghamského paláca. Text bol vždy podobný: tento mladý muž sa v žiadnom prípade za cára nehodí. Ale Ferdinand nakoniec bulharský trón získal a v Sofii ho privítali ako hrdinu. Neúspešný nemecký rod tak nahradil iný.
Ferdinand sa oženil so španielskou princeznou Eleonórou, ktorá v roku 1894, presne deväť mesiacov po svadbe porodila syna Borisa, prvého rodeného bulharského cára po 600 rokoch. Poddaní, aspoň podľa dobových zdrojov, boli nadšení. Boris III. bol otcom Simeona II.
"Dali sme svoj hlas cárovi, a to nie z nejakej nostalgie, ale z ekonomických dôvodov. V Bulharsku je nedostatok pracovných príležitostí, nezamestnanosť dosahuje 20 percent, a ak nám nepomôže podnikateľ so západným vzdelaním a jeho tím, tak už nikto," priznali mnohí voliči. Tieto slová odhaľujú ďalší paradox volieb. Bývalý cár patrí ku konzervatívcom, ale dôvody, pre ktoré ho mnohí volili sú ľavicové.
Bývalý cár sa dostal k moci nie ako monarcha, ale ako líder Národného hnutia Simeona II. - nevyhranenej koalície zlepenej narýchlo dva mesiace pred voľbami. Simeon však partajnou politikou pohŕda, a aj keď zasadne do kresla premiéra, zameria sa skôr na zmenu ústavy, aby mohol kandidovať na úrad prezidenta. Alebo sa Bulharov o rok či dva priamo v referende spýta, či by ho nechceli späť ako cára.
Pracovníci Národného múzea však zatiaľ nenašli cársku korunu. Za to si tu návštevníci môžu pozrieť krémový prenosný písací stroj značky Remington z majetku Simeonovho otca. Musel to byť praktický muž, rovnako ako jeho syn.
