známil predstaviteľ aliancie citovaný agentúrou Reuters.
Nemenovaný zdroj potvrdil, že velitelia NATO rokujú s Juhosláviou o zmenách nárazníkovej zóny medzi Kosovom a zvyškom Srbska, ktorú albánski ozbrojenci využívajú ako útočisko. K rozhovorom sa bližšie nevyjadril s tým, že musia zostať dôverné.
Bezpečnostné sily v Macedónsku nedávno zadržali štyroch Albáncov v súvislosti s granátovým útokom, pri ktorom 22. januára zahynul jeden policajt. Macedónsky hovorca uviedol, že podľa nepotvrdených informácií ide o bývalých členov medzičasom rozpustenej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).
Citovaný predstaviteľ NATO vyhlásil, že prepojenie medzi ozbrojencami pravdepodobne existuje a aliancia vyvinie maximálne úsilie, aby ho prerušila.
V uplynulých dňoch došlo k prudkému zintenzívneniu zrážok v Preševskom údolí na juhu Srbska, v etnicky rozdelenej Kosovskej Mitrovici a k útoku v Macedónsku sa prihlásila dovtedy neznáma Ľudová oslobodzovacia armáda (UCK).
Podľa predstaviteľa NATO vysvetlením môžu byť aktivity jednotlivých extrémistických frakcií, ktoré napĺňajú vlastný program. "Programom môže byť Veľké Albánsko," dodal.
Po páde režimu Slobodana Miloševiča došlo k zlepšeniu vzťahov medzi Belehradom a NATO. Juhoslovanskí predstavitelia tvrdia, že existencia päť kilometrov širokej pozemnej bezpečnostnej zóny, do ktorej majú povolený vstup len slabo vyzbrojené jednotky srbskej polície, ohrozuje bezpečnosť v Preševskom údolí.
Nárazníkové pásmo bolo vytvorené v júni 1999 ako súčasť dohody o ukončení náletov NATO proti JZR s cieľom zabrániť priamemu kontaktu medzi mierovými jednotkami KFOR rozmiestnenými v Kosove a juhoslovanskou armádou, ktorá sa musela z provincie stiahnuť. Politickí lídri v Belehrade - argumentujúc, že JZR a NATO "už nie sú nepriatelia" - požiadali o zúženie zóny na jeden až dva kilometre, čo by srbským bezpečnostným silám umožnilo zakročiť proti povstalcom.
