Pôvodný agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Zoznam odpočúvaných politikov siaha od prezidentov Jacqua Chiraca, Nicolasa Sarkozyho a Francoisa Hollanda po vysokopostavených predstaviteľov vlády.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Počas studenej vojny by sa to nemohlo stať, vtedy boli západné krajiny uzatvoreným klubom a medzi sebou sa nešpehovali. Studená sa však už skončila, hovorí pre BBC bývalý zamestnanec CIA a v súčasnosti odborník na bezpečnosť Michael Scheuer.
Najnovšie zistenia, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) sledovala troch francúzskych prezidentov, s ktorými prišla stránka WikiLeaks, ho teda neprekvapili.
V súčasnosti už idú všetky štáty za seba, aj keď sú v mnohých otázkach spojencami. „Teraz sme všetci ekonomickými súpermi, nemáme proti sebe jednotnú hrozbu,“ tvrdí.
Rusko je ako spoločná hrozba príliš slabá, čoskoro by západné štáty mohla podľa neho opäť zjednotiť hrozba islamizmu.
RELEASE: Espionnage Élysée - how the NSA bugged Hollande, Sarkozy and Chirac https://t.co/uflJlxeJdO pic.twitter.com/k8hDycaxNV
— WikiLeaks (@wikileaks) June 23, 2015 Nemohlo ich to prekvapiť Paríž podľa Scheuera musel vedieť, že sa Američania o neho zaujímajú a že majú na sledovanie technické kapacity. Išlo napríklad o zásah v Líbyi, ktorý Francúzsko viedlo, či politiku voči Mali, kde prebieha boj s miestnou odnožou al-Káidy.
Francúzsko však také zhovievavé navonok nie je. Prezident Francois Hollande zvolal mimoriadne stretnutie bezpečnostnej rady štátu, aj keď Američania v odposluchoch zrejme najtajnejšie informácie o francúzskej bezpečnosti nezistili.
„Nie sme naivní, rozhovory medzi ministerstvom obrany a prezidentom sa neodohrávali po telefóne,“ okomentovala to podľa Guardianu bývalá ministerka obrany Michelle Alliot-Marieová, ktorá bola vo funkcii počas prezidentovania Jacquesa Chiraca a Nicolasa Sarkozyho. Aj ich Američania odpočúvali.
„Aj keď si toto uvedomíme, na povrch vychádza otázka dôvery medzi spojencami,“ dodáva bývalá ministerka.
Sledovali aj Nemci Sledovanie európskych spojencov zo strany NSA nie je prekvapením už minimálne dva roky, keď Edward Snowden zverejnil dokumenty, ktoré ukazovali praktiky amerických a britských tajných služieb. Bolo v nich napríklad aj to, že Američania sledovali nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.
Berlín sa proti sledovaniu ostro ohradzoval, až kým nemecké médiá neprišli s informáciami, že Američanom pri sledovaní európskych politikov pomáhali aj nemecké tajné služby.
Na rozdiel od Snowdenových informácií, dokumenty WikiLeaks nehovoria len holý fakt, že sledovanie prebiehalo, ale prinášajú aj rešerše, ktoré si z neho robili americkí tajní.
Svet sa tak dozvedel, že Sarkozy plánoval rozbehnúť mierový proces medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi aj bez americkej podpory, alebo že Hollande sa obával odchodu Grécka z eurozóny už v roku 2012.
Hollande veril, že nemecká kancelárka Merkelová to s Grékmi už vzdala a nechce ďalej ustupovať, napísali si pred tromi rokmi americkí tajní. „Hollande sa preto veľmi obával o Grécko a Grékov, ktorí by na to mohli reagovať tým, že si zvolia extrémistické strany,“ píše sa v dokumentoch.
Američania sa držia línie Žiadne veľké zistenia z odposluchov zatiaľ na verejnosť nevyšli, aj keď dokumenty boli označené ako prísne tajné, alebo aspoň nevhodné pre cudzincov.
Podľa šéfa stránky WikiLeaks Juliana Assangea, ktorý sa preslávil pred piatimi rokmi, keď zverejnil americké dokumenty z vojen v Iraku a v Afganistane a najmä americké diplomatické depeše, je význam zverejnenia už len v tom, že dokazujú, že v otázke špionáže nikto nie je priateľom.
Zároveň tým chcel upozorniť francúzsku verejnosť na riziko, ktoré so sebou môže priniesť francúzsky zákon o zvýšení právomocí miestnej tajnej služby, ktorá bude môcť jednoduchšie sledovať občanov. Schvaľovať by ho mali tento týždeň.
Američania sa držia postupu, ktorý zaviedli už pred piatimi rokmi pri prvých závažných dokumentoch od WikiLeaks. Nepotvrdzujú ich pravosť, ani ich nepopierajú.
Prečítajte si tiež:
Odhalili najväčší útok hackerov v histórii, stojí za ním NSA
Čo východná Európa? „Necielime ani nebudeme cieliť naše sledovanie na komunikáciu prezidenta Hollanda,“ povedal podľa Guardianu hovorca amerického výboru pre bezpečnosť Ned Price. Nepovedal však, či sa to nedialo v minulosti.
„S Francúzskom úzko spolupracujeme vo všetkých medzinárodných otázkach a Francúzi sú našimi nenahraditeľnými partnermi.“
Scheuer však hovorí, že podobné sledovanie pravdepodobne prebieha pri všetkých členských štátoch NATO, možno s výnimkou najbližších spojencov ako sú Kanada či Veľká Británia. Aliancia sa totiž rozrástla už na 28 členov a nie všetci majú rovnaké postoje k hrozbám.
„Som si istý, že Američanov zaujíma, aké má napríklad východná Európa postoje k Rusku,“ hovorí.
Slovensko sa v doposiaľ zverejnených odposluchoch francúzskych prezidentov nespomína.
