LUXEMBURG. Európska únia sa podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka nemôže v prípade Macedónska tváriť, že je nevinným prizerajúcim sa. Uviedol to po dnešnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Luxemburgu.
Lajčák pripomenul, že Macedónsko je jediná krajina na Balkáne, ktorá za posledných desať rokov ide dozadu a nie dopredu, pričom vtedy bola v lepšej pozícii, pokiaľ ide o európsku integráciu, ako dnes.
"To je proces, ktorý Európska únia drží vo svojich rukách, takže sa nemôžeme zbavovať svojej zodpovednosti. To, že za posledných šesť rokov dostala odporúčanie od Európskej komisie, aby sa s ňou začali rokovania, ale vždy to bolo zablokované na Európskej rade, to nie je v poriadku, to nie je normálne," podčiarkol s tým, že sám v tejto súvislosti upozorňuje na istú mieru zodpovednosti EÚ. Ako dodal, nebolo by teraz správne iba ukazovať prstom, kto za to môže, pretože zodpovednosť je zmiešaná. "A teraz to poďme riešiť," vyzval.
Ministri zahraničných vecí mali dnes k Skopje prvú politickú debatu po tom, ako sa krajine zmietanej hlbokou politickou krízou začala venovať Európska komisia. Lajčák poznamenal, že názory jeho kolegov na situáciu boli rôznorodé. Niektorí zvaľujú všetku zodpovednosť na macedónsku vládu, iní si myslia, že ju treba nechať robiť svoju prácu.
Prevažoval názor, že je potrebné, aby Európska únia vstúpila do procesu riešenia politickej krízy, aby sa zabezpečilo objektívne a nestranné prešetrenie policajného zásahu v Kumanove, záležitostí okolo ilegálnych nahrávok a uskutočnili sa transparentné a slobodné predčasné parlamentné voľby.
"Rovnako tak sme viacerí hovorili o tom, že po 23 rokoch stagnácie je potrebné zvoliť nový prístup k riešeniu otázky názvu krajiny. Pretože to blokuje jej postup smerom k EÚ a NATO," dodal Lajčák. Cieľom dnešnej diskusie nebolo prijatie záverov, ale prezentácia názorov medzi členskými krajinami.
Ministri vyzvali eurokomisára Johannesa Hahna, aby pokračoval vo svojom angažovaní sa vo vzťahu k macedónskym politickým stranám.
Cieľom rozhovorov sprostredkovaných Európskou komisiou je dosiahnuť dohodu, ktorá bude zahŕňať predčasné voľby do apríla 2016. Macedónsko je v hlbokej politickej kríze, jednej z najhorších od získania nezávislosti v roku 1991, ktorá krajinu ochromuje už mesiace. Vypukla po tom, ako opozícia obvinila vládu z nelegálneho odpočúvania 20.000 ľudí. Líder opozičných sociálnych demokratov Zoran Zaev tvrdí, že za odpočúvaním stojí konzervatívny premiér Nikola Gruevski, ten naopak obviňuje opozičného lídra z prípravy prevratu. Lídri strán by mali pokračovať v rozhovoroch 29. júna.
Na rade sa hovorilo aj o migračných vlnách, ktorým je Macedónsko vystavené. To zmenilo svoj azylový zákon, aby umožnilo migrantom, ktorí vstúpili do krajiny ilegálne, vyhnúť sa väzeniu, ak macedónske územie opustia do troch dní. Rozhodnutiu predchádzala séria smrteľných nehôd migrantov, ktorí cez krajinu cestovali do bohatších európskych štátov. Macedónsko je významnou tranzitnou trasou pre tisíce blízkovýchodných a afrických utečencov, ktorí tam prichádzajú z Grécka.
"Problematika migrácie sa nedá vyriešiť rozhodnutiami, ktoré prijme jedna členská krajina EÚ alebo jeden štát. Tu musí ísť o spoločné úsilie všetkých, pretože v opačnom prípade vzniknú nejaké nerovnováhy, ktoré migranti budú využívať. Musíme mať jednotnú filozofiu a prístup," podčiarkol Lajčák.
