WASHINGTON, BRATISLAVA. Masová streľba sa stala jednou z bežných príčin smrti Američanov. Len minulý rok sa v Spojených štátoch odohralo 283 incidentov, pri ktorých takto zahynuli viac ako štyria ľudia.
Ten minulotýždňový, ktorý sa odohral v charlestonskom afroamerickom kostole a vyžiadal si deväť obetí, znova otvoril otázku, či a ako posilniť kontrolu zbraní.
Mladík strieľal v černošskom kostole v Charlestone. Zabil deväť ľudíČítajte
Obama aktívny nebude
Zatiaľ najväčšie diskusie o obmedzeniach držania zbraní sa v Spojených štátoch objavili po masakre na základnej škole Sandy Hook v roku 2012. Návrh zákona, ktorý mal zaviesť väčšie previerky ich držiteľov či zamedziť obchodu zbraní cez hranice, napokon dosť amerických zákonodarcov nepodporilo.
Rasistický útok v Charlestone opäť túto otázku otvoril, politická vôľa na zmenu môže chýbať.
Barack Obama sa už k tejto téme pravdepodobne aktívne nepostaví. Podľa hovorcu Bieleho domu Erica Schultza už totiž prezident všetky svoje sily vyčerpal v boji o presadenie zákona, ktorý napokon pred dvoma rokmi stroskotal pri hlasovaní v Kongrese.
„Začali sme vtedy v Kongrese veľkú lobingovú kampaň, ale neuspeli sme. Kongres neuspel,“ povedal Schultz podľa denníka Guardian.
Politická realita
Obamove úsilie podľa neho zmarila „politická realita”, ktorou mal na mysli vyhrotenie vzťahov medzi republikánmi a demokratmi pred prezidentskými voľbami.
Tí, ktorí návrh odmietajú, sa odvolávajú na druhý dodatok americkej ústavy, v ktorom je právo na držanie a nosenie zbrane zakotvené. Ide predovšetkým o republikánov. Podľa slov Paula Randa, republikánskeho kandidáta na prezidenta, podporuje zachovanie druhého dodatku všetkých 55 republikánskych kandidátov.
Naopak, za prísnejšiu kontrolu zbraní sa stavia demokratická kandidátka na post hlavy Spojených štátov Hillary Clintonová, ktorá sa pre Los Angeles Times vyjadrila, že nadišiel čas, kedy „treba konať, nie rozprávať“.
