Bratislava 19. januára (TASR) - Plačom v divadelnej šatni väčšinou končia premiéry herečky Soni Norisovej. "Je to také normálne uvoľnenie, neprežívam žiadne tragédie. Len zrazu pociťujem akési prázdno. Z celého toho vypätia, keď sme hru pripravovali a nestíhali, potom pred premiérou prichádza strašná trému a zrazu je tu klaňačka, ľudia odchádzajú a mne sa zdá, že je veľké ticho," priznala Soňa po svojej poslednej premiére, ktorú napriek tradičnému plaču úspešne absolvovala v ľúbostnej tragédii Žltá žltá ľalia v divadle Astorka Korzoď90. Herci a tvorcovia inscenáce režiséra Silvestra Lavríka dostali symbolicky za svoj výkon nielen živé žlté ľalie, ale Soňa ako hlavná ženská predstaviteľka prišla na popremiérovú párty ozdobená aj umelou malou ľaliou pripevnenou na drevenom štipci. "Dostali sme ich od našej asistentky réžie, ktorá ich vlastnoručne vyrobila. Ľalia je pekný kvet, aj keď ja osobne mám veľmi rada frézie. Kvôli vôni, kvôli tomu, že sú to jarné kvietky a ja jar milujem. Už sa teším, že sa zase blíži," uzavrela už optimistickejšie svoju popremiérovú melancholickú náladu Soňa Norisová.