Srebrenica 11. júla (TASR) - Krvavá masakra pri bosnianskom meste Srebrenica, kde srbské jednotky v júli 1995 vyvraždili 8000 moslimov, je najhorším zločinom spáchaným na civilnom obyvateľstve počas konfliktu v Bosne a Hercegovine a zároveň najkrvavejším vojnovým zločinom v Európe od konca druhej svetovej vojny. Šieste výročie masakry si dnes pripomenuli tisícky moslimov za prísnych bezpečnostných opatrení.
V súvislosti s masakrou je Medzinárodným súdnym tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu v neprítomnosti už od roku 1995 za genocídu obvinený bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a armádny veliteľ generál Ratko Mladič. Nad ďalším aktérom brutálneho činu generálom Radislavom Krstičom vynesie haagsky tribunál rozsudok koncom júla.
Moslimskú enklávu v Srebrenici vyhlásila OSN v apríli 1993 za ochrannú zónu. Napriek tomu mesto dobyli bosnianski Srbi za mohutnej podpory armády zvyšku Juhoslávie a to pod velením Mladiča. V meste bola rozmiestnená malá jednotka slabo vyzbrojených holandských príslušníkov modrých prilieb OSN, ktorí nekládli žiaden odpor.
Pred zrakmi holandských vojakov zozbierali Srbi moslimské ženy a deti a deportovali ich v počte asi 30.000 z mesta. Rovnako zhromaždili všetkých mužov, vrátane starcov a neplnoletých a z väčšej časti ich postrieľali. Podľa odhadov expertov postrieľali Srbi približne 8000 civilistov. Pôvodne Belehrad, ako aj bosnianski Srbi vyhlasovali, že moslimovia zahynuli v boji. Po odkrytí masových hrobov sa zistilo, že boli zákerne postrieľaní a mali zviazané ruky drôtmi.
Od konca bosnianskej vojny v roku 1995 sa podarilo expertom ICTY a bosnianskej moslimskej komisii pre nezvestné osoby exhumovať pozostatky 4800 obetí masakry, z ktorých sa podarilo identifikovať len okolo sto. Do konca roka plánujú experti exhumovať ďalšiu tisícku tiel, ktoré podrobia analýze DNA, čo im umožní spresniť identifikáciu. Očakáva sa však, že kým sa podarí exhumovať, identifikovať a dôstojne pochovať všetkých 8000 obetí, uplynie ešte veľmi dlhý čas.
3 ikr
