BRUSEL. Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska prostredníctvom násilností a destabilizácie svojich susedov. Uvádza sa v uznesení Európskeho parlamentu (EP).
Poslanci naznačili, že EÚ musí teraz v reakcii na agresívnu a rozdeľujúcu politiku Ruska vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci.
Vzťahy sú na rázcestí
"Agresiou voči Ukrajine a anexiou Krymu priviedlo ruské vedenie naše vzťahy na rázcestie. Je na Kremli, aby sa teraz rozhodol, akou cestou sa vyberie - či cestou spolupráce, alebo prehlbujúceho sa odcudzenia," uviedol spravodajca uznesenia, litovský europoslanec Gabrielius Landsbergis. Podľa jeho slov ruskí občania, tak ako aj obyvatelia EÚ chcú mier a nie vojnu. Dodal, že zmena v Rusku môže prísť a príde zvnútra.
"Kým sa tak stane, musíme vyslať ruskému vedeniu jasný signál, že stojíme za obeťami jeho agresie a tými, ktorí sa zasadzujú za hodnoty, na ktorých je založená EÚ," dodal Landsbergis.
EP toto uznesenie schválil pomerom hlasov 494 (za): 135 (proti): 69 (zdržalo sa hlasovania).
Zachovanie jednoty EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom a jeho priamym zapojením sa do vojny je podľa poslancov absolútnou prioritou. Parlament preto vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by túto jednotu mohli porušiť. Poslanci taktiež podporili urýchlené vytvorenie silnej a na pravidlách založenej európskej energetickej únie, ktorá by prispela k posilneniu solidarity medzi členskými štátmi.
Parlament vyzval Európsku komisiu, aby bezodkladne vyčlenila primerané finančné prostriedky na konkrétne projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť. Poslanci zároveň vyjadrili znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku a vyzvali na pokračovanie politickej a finančnej podpory zo strany EÚ pre ochrancov ľudských práv v krajine.
Parlament okrem toho vyjadril znepokojenie nad skutočnosťou, že Rusko sa stavia do pozície vyzývateľa medzinárodného demokratického spoločenstva a jeho na práve založenom poriadku a že podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch EÚ.
Uznesenie EP požaduje od exekutívy EÚ a členských štátov zriadenie koordinovaného mechanizmu, ktorý by monitoroval finančnú, politickú alebo technickú pomoc zo strany Ruska politickým stranám a iným organizáciám v rámci EÚ s cieľom posúdiť vplyv Ruska na politický život a verejnú mienku v EÚ. Komisia by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila plnú transparentnosť financovania politických strán v EÚ zahraničnými subjektmi.
Odsúdili aj čierny zoznam
Uznesenie EP odsudzuje aj ruskú čiernu listinu, zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska, a označuje ju za porušenie medzinárodného práva, univerzálnych noriem a prekážku transparentnosti.
Podľa poslancov je tento akt kontraproduktívny a škodlivý pre už aj tak krehké komunikačné kanály medzi EÚ a Ruskom. Parlament taktiež zdôraznil, že dotknuté osoby by mali byť informované o dôvodoch, pre ktoré je im odopretý vstup na ruské územie, a mali by mať právo odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu na nezávislom súde.
Parlament zastáva názor, že v dlhodobom horizonte je konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom možný a v obojstrannom záujme žiaduci.
Poslanci však zároveň upozorňujú, že uvažovať nad obnovením spolupráce možno len pod podmienkou, že Rusko bude rešpektovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny vrátane Krymu, začne v plnej miere napĺňať dohody z Minska a zastaví destabilizačné vojenské a bezpečnostné akcie na hraniciach členských štátov EÚ.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
