ANKARA, BRATISLAVA. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si pred nedeľňajšími voľbami trúfal na ústavnú väčšinu a nič nenasvedčovalo, že by ju nemal získať. Jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) napokon môže prísť aj o akúkoľvek moc v parlamente. V 550-člennom zákonodarnom zbore totiž nebude mať ani obyčajnú väčšinu.
Stalo sa tak prvýkrát, odkedy v roku 2002 začala dominovať tureckej politike a dostala sa k moci.
Erdogana potrestali Kurdi
AKP volilo 41 percent Turkov, ktorí sa rozhodli odovzdať hlas vo voľbách. V parlamente tak bude mať približne 260 zástupcov. To je menej ako polovica a hľadať si tak bude musieť koaličného partnera. S takýmto scenárom pritom AKP vôbec nepočítala.
Neúspech Erdogana má na svedomí menšina, proti ktorej často bojuje – Kurdi. Tí sa trochu prekvapivo dostali do parlamentu. Ich Demokratická strana národov (HDP) zastupujúca aj ďalšie etnické menšiny v rozpore s očakávaniami prekročila desaťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do pléna.
Kurdi však s Erdoganovou AKP koalíciu nevytvoria. „Stojíme si za svojimi predvolebnými sľubmi. Budeme silnou opozíciou,“ vyhlásil jeden z lídrov HDP Selahattin Demirtas.
Erdogan nemôže počítať ani s podporou Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorá s 25 percentami skončila druhá. Koalíciu s AKP odmieta aj tretia v poradí, Strana národného hnutia (MHP).
Hrozia nové voľby
Podľa prvých ohlasov médií môže ísť o začiatok Erdoganovho konca. Ten je síce od vlani prezidentom a premiérom sa aj tak nemôže stať. Stále je však považovaný za prvého muža AKP.
„V tejto chvíli sa končí diskusia o prezidentovi, diskusia o diktátorstve. Turecko sa vrátilo z okraja útesu,“ cituje Guardian kurdského lídra Demirtasa.
Erdogan bol v posledných rokoch čoraz viac terčom kritiky za zneužívanie moci, útoky voči médiám aj kurdskej menšine. Turecko sa síce nateraz vyhlo scenáru, ktorého sa jeho kritici obávali najviac – teda koncentrácii moci do rúk jediného muža.
Krajina sa však teraz môže ocitnúť v hlbokej politickej kríze. Podľa agentúry AFP jej hrozia aj predčasné voľby. Tie môžu vyhlásiť kedykoľvek počas nasledujúcich 45 dní.
