ISTANBUL. V Turecku sa v nedeľu konali mimoriadne ostro sledované parlamentné voľby. Voliči v nich mohli rozhodnúť o ďalšom posilnení pozície prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, alebo ukončiť 12-ročné obdobie, keď jeho strana mohla vládnuť bez koaličných partnerov.
Volebné miestnosti boli otvorené od 07.00 h do 16.00 h SELČ. Embargo na zverejňovanie volebných výsledkov platilo až do 20.00 h SELČ, uviedla agentúra Reuters.
V parlamente aj strana Kurdov a menšín Podľa čiastočných výsledkov zvíťazila v nedeľu v tureckých parlamentných voľbách Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vedená súčasným prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Napriek výhre sa jej však zrejme nepodarilo získať ústavnú väčšinu.
Strana Ergogana podľa údajov zverejnených tureckou štátnou televíziou TRT získala okolo 41-percent z odovzdaných hlasov, pričom sčítaných je doposiaľ približne 97-percent všetkých hlasov.
Desaťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu by podľa predbežných výsledkov mala tesne prekonať aj opozičná Demokratická strana národov (HDP), ktorá zastupuje Kurdov a ďalšie turecké menšiny.
Hlavnej sekulárnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) dali voliči približne 25 percent hlasov a krajne pravicovej Strane národného hnutia (MHP) nie viac ako 17 percent.
Líder HDP Selahattin Demirtas vylúčil koalíciu s AKP. Vyhlásil, že výsledky volieb ukončili diskusiu o prezidentskom systéme.
Aj podľa predstaviteľa CHP Murata Karayalcina výsledky volieb ukázali jasné odmietnutie Erdoganovej snahy o väčšie právomoci. "Voliči povedali jasné nie prezidentskému systému," citovala Karayalcina agentúra Reuters.
AKP by podľa predbežných výsledkov získala v 550-člennom tureckom parlamente len okolo 260 kresiel, čím by si výrazne pohoršila oproti minulému funkčnému obdobiu, v ktorom zastávala až 312 mandátov.
Turkey’s ruling party appears to lose its parliamentary majority, early election results show http://t.co/SCO5NYhhtr
— The New York Times (@nytimes) June 7, 2015 Polarizuje spoločnosť Erdogan, najpopulárnejší turecký politik, ktorý súčasne najviac polarizuje tamojšiu spoločnosť, má v úmysle po voľbách presadiť zmeny ústavy a posilniť tak svoje prezidentské právomoci.
Preto potrebuje, aby vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) získala v 550-člennom parlamente aspoň trojpätinovú väčšinu.
Jeho plány by však mohla zmariť nová prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP), ktorá má šancu prekonať desaťpercentné kvórum pre vstup politických strán do parlamentu. Predvolebné preferencie HDP sa pohybovali okolo desaťpercentnej hranice zvoliteľnosti.
AKP bezpochyby aj naďalej zostane dominantnou tureckou stranou. V prípade, že sa do parlamentu dostane prokurdská HDP, však Erdogan zrejme nielenže nepresadí svoje plány na zmenu politického systému, ale bude sa musieť rozhliadnuť aj po potenciálnom koaličnom partnerovi.
Autoritatívne metódy Erdogan trvá na tom, že Turecko v záujme posilnenia svojho postavenia ako regionálnej mocnosti potrebuje prezidenta s výraznými právomocami v štýle Spojených štátov.
Jeho kritici sa však obávajú, že prípadný volebný úspech prezidentovi umožní pritvrdiť jeho autoritatívne metódy vládnutia. Erdogan v ostatných rokoch pritvrdil kontrolu nad súdnictvom, políciou i médiami, pričom trestnému stíhaniu čelili desiatky voči nemu kriticky naladených novinárov.
Erdogan vládne v Turecku už od roku 2003, najskôr ako premiér a líder AKP, a od vlani ako formálne nadstranícky prezident.
Napriek ústavou požadovanej nadstraníckosti hlavy štátu sa intenzívne zapojil do konfrontačnej predvolebnej kampane, pričom nešetril útokmi voči opozičným stranám.
Turkey will go to the polls on Sunday in an election widely labeled as the most important in the republic's history: http://t.co/7FXtjNKKYl
— VICE News (@vicenews) 7. Červen 2015
