Soul 16. januára (TASR) - V severokórejských gulagoch býva zavretých niekoľko generácií jednej rodiny kvôli údajným zločinom - často politickým postojom - ich predka. Väzni jedia červíkov, ženy nútia k interrupciám a podmienky sú ako v nacistických koncentračných táboroch. Tvrdia to obhajcovia ľudských práv ako aj bývalí väzni.
Hoci Severná Kórea existenciu gulagov popiera, podľa expertov sú tábory ukryté hlboko vo vnútrozemí komunistickej krajiny. "Sú úplne ako Osvienčim," povedala v Soule Kvon Jun-kjungová, predstaviteľka Siete pre severokórejskú demokraciu a ľudské práva, podľa ktorej sú v táboroch desaťtisíce politických väzňov. Jediným riešením podľa nej je pád severokórejského režimu.
Americký republikánsky senátor Sam Brownback v stredu vyhlásil, že v Severnej Kórei je "jedno z najhorších, ak nie najhoršie porušovanie ľudských práv vo svete". Brownback minulý rok zorganizoval vypočúvanie svedkov v súvislosti s tábormi.
Podľa amerických predstaviteľov a priamych svedkov väzňov v táboroch používajú na testovanie biologických a chemických látok. Celé rodiny uväznia kvôli politickým názorom, keďže v severokórejskom trestnom práve existuje previnenie za združovanie. Niektorí väzni vidia riešenie v samovraždách.
Juhokórejské noviny minulý týždeň informovali, že s vážne sa zhoršujúcimi životnými podmienkami v Severnej Kórei - kvôli slabej úrode a zastaveniam zahraničnej potravinovej pomoci -, Pchjongjang začal prísnejšie trestať pokusy o útek z krajiny. Kedysi ľudí, čo dočasne opustili krajinu - zväčša kvôli zabezpečeniu jedla - čakali polročné ťažké práce, dnes ich zatvárajú do väzníc. Tých, čo sa pokúsili ujsť cez Čínu do Južnej Kórey alebo kontaktovali kresťanských misionárov pošlú na miesta, odkiaľ sa už nikdy nevrátia do spoločnosti, uviedli noviny s odvolaním sa na utečencov.
Podľa dnes zverejnených údajov juhokórejského ministerstva pre zjednotenie Južná Kórea prijala v uplynulom roku viac ako 1100 severokórejských žiadateľov o azyl, čo predstavuje takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2001. Väčšina utečencov sa do Južnej Kórey dostala cez Čínu, pričom vo viac než 100 prípadoch išlo o ľudí, ktorí sa rozhodli pre dramatický útek do objektov západných diplomatických misií v Pekingu.
Zo záznamov juhokórejskej vlády vyplýva, že sa počet Severokórejčanov hľadajúcich v Južnej Kórei útočisko pred hladom a represáliami v ostatných rokoch každoročne takmer zdvojnásobuje. V roku 2001 to bolo 583, rok predtým 312 a v roku 1999 148 utečencov.
Soul vypláca žiadateľom o azyl 37 miliónov wonov (31.620 dolárov), platí im ubytovanie a zdravotné poistenie, ako aj vzdelanie, vďaka ktorému sa môžu adaptovať na život v juhokórejskej kapitalistickej spoločnosti.
Do Číny podľa odhadov v dôsledku hladu a prenasledovania utieklo už viac ako 150.000 Severokórejčanov. V krajine však žijú ilegálne, pretože Čína ich neuznáva ako utečencov. Peking sa po sérií prienikov severokórejských občanov na zahraničné zastupiteľstvá v Číne nachádza v ťažkej diplomatickej situácii medzi záväzkom k svojmu komunistickému spojencovi poslať utečencov späť a tlakom ďalších krajín, aby rešpektoval ľudské práva.
