Viedeň 16. januára (TASR) - Dva mesiace pred parlamentnými voľbami začína v predvolebných diskusiách vo Fínsku prevládať otázka NATO. Rečnenie politikov však pribrzďuje skeptická nálada voličov: podľa najnovších prieskumov verejnej mienky sa za vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie vyslovuje len 24 percent Fínov, 68 percent ho naďalej odmieta, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Z tohto dôvodu sa aj v radoch aktívnych politikov nenájde ani jeden, ktorý by sa otvorene priznal, že si želá vstup krajiny do NATO. Diskutuje sa prevažne o tom, či už nadišiel čas, aby sa začalo debatovať aj o členstve neutrálneho Fínska v západnej vojenskej aliancii, pokračuje Die Presse.
Ako prvý vyšiel s farbou von niekdajší prezident Martti Ahtissari. Ten opatrne vyhlásil že pre Fínsko bude problematické, pokiaľ sa nové členské krajiny NATO stanú aj členmi EÚ. Ako nečlen NATO patrí Fínsko v rámci EÚ k menšine a stráca vplyv v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Získanie čo najväčšieho vplyvu na politiku EÚ je však základnou tézou európskej politiky súčasného fínskeho premiéra Paava Lipponena. Ani samotný premiér sa však k členstvu krajiny v aliancii otvorene nevyjadril. Tvrdo odmieta taktiež výčitky, že o vstupe krajiny do NATO rozhodla jeho vláda za zatvorenými dverami už dávnejšie.
Experti sú ale presvedčení, že debata na túto tému vypukne bezprostredne po parlamentných voľbách 16. marca, konštatuje rakúsky denník.
jč im
