BRUSEL. Európska komisia nebude aj napriek odporu niektorých členských štátov meniť svoj postoj k návrhom týkajúcim sa prijímania a prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi štátmi Únie.
Uviedol to v stredu predseda EK Jean-Claude Juncker, ktorého vyjadrenie vo štvrtok priniesol spravodajský server EurActiv.
Juncker na fóre Európske rozvojové dni (ERD 15) pripomenul, že Európska únia má určitú zodpovednosť voči zvyšku sveta.
Treba myslieť na ochranu ľudských práv
"Nejde o charitu, ale o partnerstvo v obojstrannom záujme. Musíme odmietnuť myšlienku bipolárneho sveta, v ktorom sa jedna strana rozvíja a druhá stagnuje," konštatoval šéf exekutívy Únie.
Juncker zdôraznil, že všetko úsilie členských štátov nanič, ak sú zanedbané ľudské práva. To je podľa neho dôvod, prečo komisia nedávno navrhla Európsku migračnú agendu.
"Všimol som si, že nadšenie medzi členskými štátmi pre návrh na zdieľanie bremena nie je veľké, ale komisia nebude meniť svoje predstavy o legálnej a nelegálnej migrácii," povedal Juncker.
Dodal, že problém prisťahovalectva treba vnímať v rovine ľudských práv, lebo aj prisťahovalci na území Únie, ktorí opustili svoje domovské krajiny či už z hospodárskych alebo politických dôvodov, majú právo na rešpektovanie osobnej dôstojnosti.
Európu rozdelili kvóty pre utečencov
Európska komisia v apríli oznámila návrh plánu, ktorý presadzuje povinné kvóty utečencov medzi členskými štátmi. Túto iniciatívu ešte musí schváliť Európska rada.
Tam však vládnu názorové rozpory, lebo na jednej stane sú štáty postihnuté masívnym prílevom nelegálnych prisťahovalcov (Taliansko, Rakúsko a Švédsko), na druhej strane systém relokácie odmietajú Británia, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Španielsko.
Španielska vláda nie je proti systému kvót, kritizuje skôr algoritmus, ktorý komisia použila pre rozdelenie nelegálnych prisťahovalcov medzi členské krajiny.
Okrem počtu už prijatých utečencov a miery nezamestnanosti sú ďalšími kritériami HDP každej krajiny a počet obyvateľov. Madrid poukazuje na to, že posledné dve kritériá stavajú Španielsko do nevýhody oproti iným krajinám.
Vysoký komisár OSN pre utečencov ich chce prijať viac
Vysoký komisár OSN pre utečencov vyzýva Úniu na prijatie oveľa väčšieho počtu migrantov, ako plánovala, keďže počet utečencov zo Sýrie stále narastá.
Členské krajiny únie v roku 2014 podľa Úradu Vysokého komisára pre utečencov umiestnili len 8500 migrantov a v nasledujúcich dvoch rokoch plánujú rozmiestniť po Európe 20-tisíc utečencov.
Volker Turk z úradu povedal vo štvrtok poslancom Európskeho parlamentu, že bude veľmi urgentná potreba urýchlene zvýšiť tieto počty.
Podľa Turka počet migrantov prichádzajúcich do Únie cez Turecko do Grécka sa výrazne zvýšil.
Počet migrantov smerujúcich do Európy cez východné Stredomorie rastie
Čoraz väčšie počty nelegálnych prisťahovalcov prichádzajú od začiatku tohto roka do Európy cez Turecko a Grécko. Počet pokusov migrantov preplaviť sa cez východné Stredomorie sa zvýšil o viac ako 500 percent oznámila Agentúra Európskej Únie pre ochranu vonkajších hraníc.
"Od 1. januára sme zaznamenali okolo 100-tisíc neoprávnených prekročení vonkajšej hranice EÚ, oproti 40-tisíc prípadom v rovnakom období minulého roka," oznámil v stredu šéf agentúry agentúry Fabrice Leggero.
O azyl na Slovensku žiadalo iba vyše tristo ľudí
V posledných mesiacoch je jednou z členských krajín, ktoré zažívajú najväčší nápor migrantov, Maďarsko. Podľa údajov Európskeho azylového podporného úradu v roku 2014 bolo Maďarsko piatou krajinou Únie s najvyšším počtom žiadateľov o azyl (42.775).
Z 30 sledovaných krajín (Únia, Nórsko a Švajčiarsko) sa na predposlednom mieste ocitlo Slovensko s 330 záujemcami o azyl. Menší záujem bol už iba o Estónsko (155).
Zaradenie Maďarska na mapu krajín najviac vystavených migračným tlakom vysvetľuje vysoký príliv utečencov z Kosova a krajín západného Balkánu. Štatistiky EASO naznačili, že v januári tohto roku 33 percent žiadostí o azyl prišli práve z balkánskych krajín, ktoré nie sú členmi Únie.
Profil migrantov sa mení
Tlak Balkáncov na krajiny Únie bol začiatkom roka vyšší ako súhrnný počet žiadostí zo Sýrie, Afganistanu, Iraku a Pakistanu, pričom najvyšší záujem mali o Nemecko a na druhom mieste ich záujmu bolo Maďarsko.
Leggero z agentúry taktiež spomenul veľmi silným tlak na maďarskej hranici, zdôraznil však, že obzvlášť dôležité zostávajú dve hlavné imigračné trasy: cez centrálne Stredomorie z Líbye na juh Talianska a potom cez východné Stredomoria a z Turecka do Grécka.
Nárast migrantov putujúcich cez Egejské more (o 550 percent) podľa Leggera odráža meniaci sa profil migrantov, keď viac ako polovicu žiadateľov o medzinárodnú ochranu v podobe azylu predstavujú Sýrčania.
Na druhej strane, sa badateľne znížil počet Sýrčanov prichádzajúcich do Talianska cez Líbyu. Tu však rapídne pribúdajú prisťahovalci zo subsaharskej Afriky, ktorých možno označiť za prevažne ekonomických nelegálnych utečencov.
Hlavne Nemecko, Taliansko a Francúzsko
Podľa údajov agentúry väčšina prisťahovalcov (podľa krajín a regiónov, ktoré najviac generujú utečencov) túži nájsť nový domov v Nemecku.
Výnimkou sú utečenci z Mali, ktorých láka Taliansko a z Konžskej demokratickej republiky, ktorí smerujú do Francúzska. Ďalšími krajinami, ktoré predstavujú cieľovú destináciu pre utečencov, sú Švédsko, Dánsko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, ale aj Maďarsko.
