BRATISLAVA. Na východe Ukrajiny v stredu nanovo vypukli boje medzi ukrajinskou armádou a separatistami, ktoré obe strany opísali ako najintenzívnejšie za posledné mesiace.
„O tretej ráno zahájil nepriateľ masívne bombardovanie našich pozícií v regióne Mariinky a Krasnogorovky“ vyhlásil hovorca tzv. protiteroristickej operácie v Donbase, Andrej Lysenko.
„Používali tanky, mínomety a delostrelectvo. Protivník sa snaží preraziť dopredu“, cituje ho ruský Komersant.
Počas bojov v stredu zahynulo 15 separatistov a dvaja ukrajinskí vojaci. Podľa primára Doneckej nemocnice je asi 90 ľudí ranených. Sú medzi nimi aj viacerí civilisti. Ofenzívu separatistov sa podľa ukrajinského ministra obrany sa podarilo ešte ten večer zastaviť.
Zatiaľ čo Ukrajina a Spojené štáty považujú Rusko za zodpovedné za súčasnú situáciu, separatisti a Moskva zhodne obviňujú Kyjev v provokáciách. „Toto je provokácia z ukrajinskej strany, ktorá začala ostreľovať naše pozície po celej dĺžke frontu“ vyhlásil Vladimir Kononov, minister obrany samozvanej Doneckej republiky.
„Tu v Moskve situáciu podrobne sledujeme a sme veľmi znepokojení provokatívnymi krokmi ukrajinských ozbrojených síl“, dodal hovorca Kremľu Dmitrij Peskov pre agentúru Interfax.
Summit G7
Ukrajinský minister zahraničia Pavlo Klimkin nazval eskaláciu typickou ruskou snahou narobiť hluk pred významnou udalosťou, poukazujúc na to, že vo štvrtok sa očakáva vystúpenie Porošenka v parlamente a v nedeľu začína summit G7 v Berlíne. „Ak sa niečo blíži, Rusi vždy niečo zorganizujú“, vyhlásil v Berlíne.
Summitu G7 sa zúčastní aj Barack Obama a situácia na Ukrajine by mala byť jeho hlavnou témou.
Nové sankcie
Podľa predsedu zahraničného výboru Štátnej dumy Alexeja Puškova, zase súvisí zvýšené ostreľovanie Donbasu ukrajinskou armádou s približovaním dátumu, kedy má EÚ rozhodnúť o predĺžení sankcií proti Rusku.
The Wall Street Journal s odvolaním na európskych diplomatov prišiel nedávno so správou, že EÚ plánuje predĺžiť sankcie voči Rusku až do januára 2016. Brusel sa takto snaží pritlačiť na Kremeľ, aby naplno implementoval Minskú dohodu o prímerí.
Kremeľ medzitým dúfal v relatívny pokoj na Ukrajine, ktorý by mu pomohol dosiahnuť nejednotnosť európskych krajín v otázke nutnosti predĺženia sankcií a získať tak aspoň ich zmiernenie. Najnovšie boje by mu v tomto úsilí mohli podľa Puškova popškodiť.
