KÁHIRA. Egyptský súd v utorok odročil na 16. júna potvrdenie rozsudku nad zosadeným islamistickým prezidentom Muhammadom Mursím a ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi organizácie Moslimské bratstvo v kauze hromadného úteku z väzenia v roku 2011.
Obžalovaným v kauze hrozí trest smrti.
Predsedajúci súdu odročenie vysvetlil tým, že súdna porota sa ešte musí oboznámiť s verdiktom najvyššieho muftiho ako duchovnej autority, ktorá sa v Egypte musí vyjadriť ku každému rozsudku smrti.
Jeho stanovisko súdu doručili len pred krátkym časom, vysvetlil predsedajúci senátu.
Odročili aj proces s príslušníkmi Moslimského bratstva
Prokuratúra tvrdí, že Mursí a ďalší vodcovia Moslimského bratstva pripravili s inými islamistickými organizáciami zo zahraničia útoky na väznice.
Útoky sa odohrali v roku 2011 - počas revolúcie, ktorá pripravila o moc dlhoročného prezidenta Husního Mubaraka.
Mursí, ktorý sa v roku 2012 stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom Egypta, a ďalší vodcovia Moslimského bratstva boli medzi tisícami väzňov, ktorí sa dostali z väzenia za pochybných okolností počas chaosu, ktorý sprevádzal pád Mubarakovho režimu.
Do 16. júna bol odročený aj proces, v ktorom 16 vysokopostavených príslušníkov Moslimského bratstva čelí trestu smrti za špionáž.
Moslimské bratstvo oba prípady označuje za spolitizovanú frašku. Ku kritike sa pridala aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International, ktorá proces s obvinenými označila za nespravodlivý, ako aj viacero západných vlád.
Mursí a akt pomsty v EgypteČítajte
Rozložili bunku chystajúcu prevrat
Bezpečnostné zložky ešte pred tým oznámili, že zlikvidovali teroristickú bunku napojenú na Moslimské bratstvo, čím predišli pokusu o prevrat. Informoval o tom v utorok spravodajský portál Al-Masrú al-Júm.
Podľa egyptského ministerstva vnútra islamisti zhromažďovali rôzne informácie s cieľom spáchať v budúcnosti nepriateľské akcie proti súčasnému vedeniu krajiny a vládnym inštitúciám.
Ministerstvo tvrdí, že príslušníci odhalenej bunky dostávali rozkazy nielen od vedenia Moslimského bratstva v Egypte, ale aj zo zahraničia.
Tam sa dostávali "k niektorým štruktúram", aby sa ďalej šírili nepravdivé informácie s cieľom poškodiť záujmy Egypta a podkopať dôveru k štátnym inštitúciám.
V rámci bunky pôsobili aj počítačoví experti, vyškolení v zahraničí, ktorých úlohou boli útoky na webové stránky ministerstiev, armády a polície.
V komuniké rezortu vnútra sa uvádza, že islamisti začali pripravovať sprisahanie ešte v roku 2012, keď bol pri moci Mursí.
Cieľom sprisahania bolo vyvolať v Egypte chaos. Operácia mala názov "Šátirove deti" - podľa šedej eminencie združenia Chajrata aš-Šátira, ktorý spolu s duchovným Mahmúdom Izzátom riadil odhalenú ilegálnu sieť.
V súvislosti s prípadom egyptské úrady zadržali desiatky ľudí a zhabali množstvo zbraní. Presný počet zadržaných a deň, v ktorý sa razia odohrala, nie sú známe.
Terorizmus alebo nenásilný aktivizmus?
Moslimské bratstvo, ktoré po Mubarakovom páde vyhralo prvé parlamentné i prezidentské voľby v Egypte, je od Mursího zosadenia armádou terčom prenasledovania bezpečnostnými zložkami.
V potýčkach s políciou prišli o život stovky priaznivcov islamistického hnutia a ďalších najmenej 40-tisíc je väznených alebo súdených.
Egyptské úrady pred časom označili Moslimské bratstvo za teroristickú organizáciu a zakázali ho.
Ako dôvod uviedli násilnosti, ku ktorým došlo počas niektorých demonštrácií zvolaných islamistami, ako aj útoky na bezpečnostné zložky.
Moslimské bratstvo však tvrdí, že je oddané myšlienke nenásilného aktivizmu, a odmieta obvinenie, že je napojené na radikálnych islamistov, ktorí podnikajú útoky na príslušníkov egyptskej armády a polície na Sinajskom polostrove vymykajúcom sa spod kontroly vlády v Káhire.
Vláda však medzi týmito dvoma islamistickými organizáciami nerobí rozdiel. Prezident Abdal Fattáh Sísí, ktorý sa v roku 2013 ujal moci po Mursího zosadení a vlani v júni vyhral prezidentské voľby, tvrdí, že Moslimské bratstvo predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť Egypta.
