MOSKVA. Rusko nie je proti postupu, aký medzinárodná koalícia zvolila v rámci boja s Islamským štátom, ale bombardovanie Sýrie bez súhlasu tamojšej vlády považuje za chybu, uviedol v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre televíziu Bloomberg konštatoval, že Rusko by "uprednostnilo koalíciu, ktorá je založená na medzinárodnom práve, ale nie sme proti tomu, čo robí".
Lavrov súčasne podľa agentúry RIA Novosti vyjadril poľutovanie nad tým, že keď Spojené štáty oznámili vznik koalície na boj s Islamským štátom v Iraku a Sýrii, neobrátili sa na Bezpečnostnú radu OSN.
Dodal, že USA vtedy informovali, že majú súhlas irackej vlády, aby na území Iraku útočili na pozície Islamského štátu, a uviedli, že rovnako budú postupovať aj v Sýrii, pričom "sýrskej vlády sa na nič nepýtali". "Ja si myslím, že to bola chyba," dodal Lavrov.
Russian FM Sergei Lavrov: Iran deal can be struck by June 30 deadline. Watch live: http://t.co/iOe5sNKdfq pic.twitter.com/eq9ouGSXcW
— Bloomberg Business (@business) 2. Červen 2015 Tri etapy kampane Spojené štáty oznámili, že ich kampaň proti bude pozostávať z troch etáp, informoval pred časom denník New York Times.
Prvá etapa spočíva v náletoch na pozície islamistov v oboch spomínaných krajinách.
Druhou etapou bude výcvik a poskytnutie uniforiem irackým a kurdským ozbrojeným zložkám a možno aj predstaviteľom sunnitských kmeňov.
Tretia etapa predpokladá likvidáciu islamistov v ich skrýšach v Sýrii. Táto fáza, ako upozornil denník, bude podľa všetkého zrealizovaná v čase, keď sa moci v USA po vypršaní prezidentského mandátu Baracka Obamu ujme nová administratíva.
Rusko je úzkym spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada a od začiatku konfliktu mu podľa niektorých nemenovaných zdrojov dodávalo vojenské vybavenie vrátane obrnených vozidiel, bezpilotných lietadiel či riadených striel, čo zvyšuje bojaschopnosť vládnej armády.
Dodávky zbraní potvrdil koncom marca v rozhovore pre denník Rossijskaja gazeta aj samotný Asad, ktorý spresnil, že ide o realizáciu kontraktov podpísaných pred konfliktom, ktorý v krajine trvá od marca 2011, i počas neho.
Uvedomujú si nutnosť normalizácie vzťahov Lavrov tiež uviedol, že "k novému reštartu vo vzťahoch medzi Ruskom a USA nedochádza". Spresnil, že ide skôr "o pragmatický a realistický dialóg".
"Teraz sme, myslím si, pomerne realistickí (v našom dialógu). Prezident Putin z času na čas telefonicky hovorí s prezidentom Obamom, dialóg je pomerne pragmatický, hovoria o konkrétnych oblastiach vzájomnej súčinnosti, kde obe strany môžu dosiahnuť výhodu. A my hovoríme o tom istom s (ministrom zahraničných vecí USA) Johnom Kerry, ale už podrobnejšie," uviedol Lavrov v interview pre televíziu spoločnosti Bloomberg.
Ruský minister dodal, že tento stav by neoznačoval termínom reštart. "Skôr by som to označil za uvedomenie si nutnosti normalizácie," vysvetlil podľa agentúry RIA Novosti.
Vzťahy sú na najnižšej úrovni od studenej vojny O "reštarte" rusko-amerických vzťahov sa začalo hovoriť na začiatku éry terajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu a jeho vtedajšieho náprotivku v Kremli Dmitrija Medvedeva.
Momentálne sú však vzťahy Ruska so Spojenými štátmi, Európskou úniou a ďalšími štátmi na najnižšej úrovni od skončenia studenej vojny, a to kvôli kríze na Ukrajine.
Kyjevská vláda a jej západní spojenci totiž obviňujú Rusko zo zasahovania do vývoja na Ukrajine.
Moskva obvinenia o politickom a vojenskom vplyve - vo forme vysielania posíl, inštruktorov, dodávok zbraní a munície - odmieta a z destabilizácie situácie na Ukrajine aj v celom regióne obviňuje Západ.
Ruskú čiernu listinu zverejnila fínska televízia V súvislosti so zasahovaním Ruska do vývoja na Ukrajine, anektovaním Krymského polostrova a podporou proruských separatistov na východe Ukrajiny uvalila Európska únia na Rusko sériu sankcií, ktoré zahŕňajú zmrazenie bankových účtov a zákaz vycestovať do únie.
Tieto opatrenia sa týkajú 151 fyzických osôb z Ruska a Ukrajiny, ako aj 37 právnických subjektov.
Rusko na reštrikcie reagovalo odvetnými opatreniami. Na zverejnenom ruskom čiernom zozname je 89 mien politikov, diplomatov a predstaviteľov ozbrojených síl a tajných služieb.
Rusko v uplynulých mesiacoch nepovolilo vstup na svoje územie niekoľkým európskym politikom, ale odmietalo zverejniť zoznam osôb, voči ktorým uplatňuje sankcie v odvete za opatrenia prijaté úniou po tom, ako Rusko vlani na jar anektovalo Krymský polostrov patriaci až dovtedy pod správu Ukrajiny.
Údajnú ruskú čiernu listinu napokon zverejnila fínska televízia YLE, čo Rusko kritizovalo.
