Vyžiadali si desiatky až stovky obetí. Nebyť ľudského zlyhania či nerešpektovania prírodných zákonitostí, nemuselo k nim prísť.
Text: Robo Zavarský, FOTO: Profimedia
1. Nešťastie v Šťastnom údolí: Hongkong 1918
Happy Valley (Šťastné údolie) v Hongkongu patrí medzi najpozoruhodnejšie dostihové dráhy na svete. Postavili ju v roku 1845 na pôvodnom močarisku a dnes ju obklopujú majestátne mrakodrapy. Počas pretekov majitelia apartmánov často usporadúvajú na terasách večierky, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je sledovanie cválajúcich jazdcov.
Zaujímavosťou je, že dostihy sa konajú takmer výlučne vo večerných hodinách. Žiara reflektorov v obkolesení moderných výškových budov tak dáva pretekom osobitné čaro.
[content type="longread-pos" pos="left"][content type="citation"]Asi 20 sekúnd po kolapse prístreškov som uvidel dym vystupujúci z trosiek. Bol tmavý, akoby tam horel olej.[/content][/content]
Dostihovú dráhu dali vybudovať britskí prisťahovalci vo vtedajšej britskej kolónii, aby si tak pripomínali domov. Dostihy si však rýchlo obľúbili aj čínski obyvatelia, pretože mohli pri nich stávkovať, čo je ich národná vášeň.
Bol 26. február 1918 a na programe bol druhý súťažný deň výročných pretekov. Dostihovú dráhu navštívilo viac ako 10-tisíc ľudí a časť z nich sa natlačila v trojposchodových prístreškoch postavených z bambusu na jednom konci trate. Prístrešky prevádzkovali celé rodiny, ktoré v nich varili, roznášali jedlo a nápoje a zároveň sa tu uzatvárali stávky a pozorovali preteky.
Pre nedostatok miesta boli prístrešky natlačené jeden na druhom a poskytovali si vzájomnú oporu. Tri minúty pred treťou hodinou jeden prístrešok nevydržal neprimeranú záťaž desiatok hostí a zrútil sa. Strhol so sebou ďalší prístrešok a napokon spadli všetky, ako domino.
Ozývali sa výkriky a plač zranených, stovky ľudí, najmä žien a detí, sa ocitli v pasci bez šance vyslobodiť sa zo spleti bambusu a dreva. Podplukovník John Ward z hongkonskej metropolitnej polície neskôr vypovedal:
„Asi 20 sekúnd po kolapse prístreškov som uvidel dym vystupujúci z trosiek. Bol tmavý, akoby tam horel olej. Potom zasvietil červený plameň, dym zhustol a odrazu boli trosky v prudkých plameňoch. Krik nešťastníkov, ktorí boli pod nimi uväznení, bol neznesiteľný, ale nadalo sa im nijako pomôcť.“
Veľmi suché počasie a vietor spôsobili, že trosky horeli ako papier. Za 45 minút bolo po všetkom.
Vyšetrovaním sa zistilo, že neexistovali takmer žiadne bezpečnostné predpisy na stavbu bambusových prístreškov, taktiež požiarnici neboli vôbec pripravení.
Pri tragédii zomrelo najmenej 590 ľudí. Podľa niektorých zdrojov ich bolo viac ako 610, no presné číslo sa už nikdy nepodarí zistiť, pretože vo veľa prípadoch zhoreli celé rodiny.
2. Náraz do baziliky: AC Turín 1949
Dňa 4. mája 1949 pár minút po piatej popoludní narazilo lietadlo Fiat G212CP, v ktorom sa nachádzal tím futbalistov AC Turín, do baziliky Superga, postavenej na vrchu nad Turínom. Slávny klub sa vracal z priateľského stretnutia v Lisabone, keď jeho lietadlo vletelo do búrky s minimálnou viditeľnosťou.
[content type="longread-pos" pos="right"][/content]
Pilot sa pokúsil klesnúť pod úroveň mrakov, aby sa zorientoval pred pristávaním, keď sa pred ním nečakane vynorila bazilika.
Následky boli katastrofálne – náraz neprežil nikto. Pri tragédii zomrelo 18 hráčov klubu a ďalších 13 členov posádky, funkcionárov klubu a novinárov, spolu 31 mŕtvych. Zo základného tímu prežili len tí, čo do Lisabonu necestovali.
AC Turín sa z nešťastia už nikdy nespamätal. Najúspešnejší taliansky klub (vyhral ligu pred vojnou a štyrikrát po nej) prišiel o väčšinu hráčov a ďalší titul získal až v roku 1976. Tragédia poznačila aj taliansky národný tím - pri nehode zahynulo až desať jeho hráčov.
Na pohreb, ktorý sa konal dva dni po nehode, prišlo vyše pol milióna ľudí. Vyše tridsaťtisíc prišlo na horu Superga, zvyšok lemoval ulice, po ktorých sa pohyboval smútočný sprievod.
3. Osudné 41. kolo: Le Mans 1955
Les 24 Heures du Mans (24 hodín Le Mans) patria medzi najstaršie vytrvalostné automobilové preteky na svete.
