New York 14. januára (TASR) - Len zopár strán venovala organizácia monitorujúca stav ľudských práv - Human Rights Watch (HRW) - situácii v Európe vo svojej rozsiahlej 558-stránkovej správe, ktorá pokrýva hodnotenie situácie v 58 krajinách.
Pokračujúca expanzia európskych inštitúcií v roku 2002 znamenala podľa HRW zásadný ekonomický a politický pokrok v mnohých častiach regiónu. Severoatlantická aliancia (NATO) sa dohodla na ďalšom rozšírení a poslala pozvánky na vstup trom bývalým sovietskym krajinám - Litve, Lotyšsku a Estónsku - ako aj Bulharsku, Slovinsku, Slovensku a Rumunsku. Európska únia a desať kandidátskych krajín urobilo rapídny pokrok smerom k plánovanému rozširovaniu v roku 2004, uvádza sa v správe.
Pozoruhodné napredovanie v oblasti európskej integrácie však nemôže zakryť pokračujúce porušovanie ľudských práv v regióne. Konkrétne došlo k prehĺbeniu rozdielov medzi stredo- a východoeurópskymi krajinami a krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa situácia neustále zhoršuje. Pokračujúca integrácia priniesla takisto nové výzvy pre štáty západnej Európy, ktoré sa musia prispôsobiť narastajúcej multikultúrnej realite. EÚ sa stáva na jednej strane čoraz rozmanitejšou, na druhej strane je však menej priateľská voči migrantom a určitým menšinovým komunitám. Narastajúca podpora strán, ktoré majú antiimigrantsky a nacionalisticky zameraný program vedie umiernenejších politikov k prijímaniu reštriktívnejších opatrení a imigračnej politiky ohrozujúcej základné práva migranta, uchádzača o azyl či utečenca.
HRW varuje, že v niektorých prípadoch predbieha integrácia reformy. Stalo sa tak napríklad v prípade Ruska, ktorému NATO ponúklo spoluprácu v Rade NATO-Rusko, hoci ruské jednotky v Čečensku neustále porušujú ľudské práva tamojšieho obyvateľstva. Podobne Rada Európy prijala do svojich radov Bosnu a Hercegovinu, napriek tomu, že nespĺňala všetky pôvodne stanovené podmienky na vstup. Takáto priskorá integrácia môže podľa HRW ohroziť európske inštitúcie a princípy, na ktorých boli založené.
Po celom európskom či stredoázijskom regióne ospravedlňovali vlády svoje násilie ako potrebné vzhľadom na boj proti terorizmu vedený Spojenými štátmi americkými. Rusko viedlo vojnu v Čečensku, Uzbekistan pokračoval v násilných zákrokoch voči nezávislým moslimom a Bielorusko dalo polícii právomoci podobné ére stalinizmu - všetko v mene boja proti teroru. Dokonca aj bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič obhajoval pred Medzinárodným vojnovým tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) postup svojich jednotiek v Kosove bojom proti terorizmu.
Historickým krokom smerom k rozšíreniu na východ získalo NATO veľkú príležitosť na podporu ľudských práv a demokratických princípov v regióne. Jeho dopad bolo najviac cítiť v štátoch, ktoré dostali pozvánku v novembri. Napríklad Bulharsko či Slovensko sa horlivo snažili splniť kritériá stanovené alianciou a úniou, čo sa prejavilo napríklad v sprísnení kontroly obchodu so zbraňami. NATO takisto zohráva významnú úlohu na Balkáne, kde pôsobia jeho mierové jednotky.
Ako sa ďalej uvádza v správe, HRW vykonávala v roku 2002 dozor najmä nad kandidátskymi krajinami, kde monitorovala a podporovala reformy. V strednej Európe sa podpora týkala najmä reformných procesov na Slovensku, zatiaľ čo v západnej Európe to bolo Španielsko, ktoré v prvom polroku uplynulého roka predsedalo EÚ. O Španielsku publikovala HRW tri správy týkajúce sa situácie migrantov na Kanárskych ostrovoch, zneužívanie detí migrantov prichádzajúcich do španielskych enkláv Ceuta a Melilla a nového imigračného zákona. V Grécku sa HRW venovala vývoju v súvislosti s bojom proti prevádzačstvu a rovnako ako v prípade Španielska aj otázke migrácie.
Prevádzačstvo sa objavilo aj v správach predložených Európskej komisii a Európskemu parlamentu. HRW v nich vyjadrila znepokojenie nad európskou politikou týkajúcou sa návratu migrantov ko krajín pôvodu.
