Bangkok 14. januára (TASR) - V prípade vypuknutia vojny USA so Severnou Kóreou by tento komunistický štát pravdepodobne spustil masívnu delostreleckú paľbu na juhokórejskú metropolu Soul, ktorú by mohol zaplavovať viac ako 500.000 strelami za hodinu. Vojenský konflikt by si pritom za prvý mesiac mohol vyžiadať viac ako milión obetí, tvrdia americkí vojenskí odborníci.
Práve uvedomovanie si týchto skutočností núti Spojené štáty k ochote riešiť nezhody s militaristickou Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) skôr za rokovacím stolom než na bojisku.
Ako tvrdí Brad Glosserman, riaditeľ výskumu na Pacifickom fóre Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, Severná Kórea predstavuje pre Washington väčšie sústo než Irak, v prípade ktorého sa už Spojené štáty pripravujú na možnosť vojenského útoku.
Podľa Glossermana americkí predstavitelia nikdy vážne neuvažovali o možnosti vojenskej konfrontácie s KĽDR. "Kolaterálne škody vo vojne by boli také obrovské, že je to neprijateľná alternatíva," uviedol.
Pchjongjang, ktorému sa už možno podarilo vyvinúť jednu alebo dve jadrové bomby, má armádu o počte viac ako milión vojakov, z ktorých 70 percent je rozmiestnených v blízkosti demilitarizovanej zóny rozdeľujúcej obe Kórey od vojny v rokoch 1950-53. USA majú v Južnej Kórei nasadených 37.000 vojakov.
Severná Kórea vedie taktiež dobre fungujúce programy vývoja chemických a biologických zbraní, ktorých začiatky siahajú ešte do 60. rokov minulého storočia. Vlastní možno aj približne 500 balistických striel, z ktorých niektoré sú schopné zasiahnuť aj Japonsko.
Časť americkej administratívy podľa Glossermana obhajuje politiku zdržanlivosti v konfrontácii s KĽDR, pretože následky prípadnej vojny s touto izolovanou komunistickou krajinou by boli podstatne vážnejšie než následky vojny proti Iraku.
Odborníci sú však napriek tomu presvedčení, že v prípade vypuknutia vojnového konfliktu by napokon bol komunistický režim porazený. Ako uvádza ďalší vojenský expert Robert Karniol, kvalita severokórejských konvenčných vojenských zariadení už značne upadla. Medzi príčiny tohto stavu patrí okrem iného izolácia krajiny od ostatného sveta a nedostatok energií.
Stalinistický štát sa tak podľa Karniola viac než kedykoľvek v minulosti musí spoliehať hlavne na svoje zbrane hromadného ničenia a balistické rakety.
Hlavným cieľom režimu v Pchjongjangu je však prežitie a vojna by tomuto účelu určite neposlúžila. "Severokórejčania vedia, že ak začnú vojnu, prehrajú v nej. Môžu spôsobiť obrovské škody, ale nepodarí sa im prežiť. A to je riziko, ktoré nechcú podstúpiť," uvádza Glosserman.
Tradične predpokladaným scenárom konfliktu na Kórejskom polostrove je opakovanie sa severokórejskej invázie z roku 1950. Vojenskí analytici však v súčasnosti uvažujú o ďalších scenároch, ktoré sú podľa ich názoru v momentálnej situácii realistickejšie.
"Na to, aby spôsobili vážne problémy, v podstate nemusia prekročiť hranice. Približne 40 percent juhokórejskej populácie a 60 percent jej HDP sa nachádza na dostrel severokórejského delostrelectva. Ak k tomu pripojíte ich 100.000 príslušníkov špeciálnych síl, ktorí by prekročili hranicu, máte vážny konflikt," vysvetľuje Karniol.
Karniol sa domnieva, že severokórejská armáda by sa pokúsila čo najskôr obsadiť Soul, aby potom mohla jeho desať až 11 miliónov obyvateľov držať ako rukojemníkov a vyjednávať o podmienkach prímeria.
Ďalší scenár predpokladá použitie chemických, biologických alebo jadrových zbraní. Severná Kórea má k dispozícii stovky rôzne modifikovaných rakiet Scud. "Tie síce nie sú veľmi presné, ale to ani nemusia byť. Hlavne, keď ich vybavíte niečím nebezpečným," uvádza jeden z bývalých predstaviteľov západných tajných služieb.
Jedna raketa Scud vybavená chemickou hlavicou by dokázala vyradiť na niekoľko dní z prevádzky celé letisko.
"Je to zvláštna irónia. Prečo Irak a nie Severná Kórea? Najlepšie, čo administratíva (prezidenta USA Georgea W.) Busha môže urobiť, je zastaviť Irak, kým sa z neho nestane ďalšia Severná Kórea," dodáva Glosserman.
1 sla ed
