LONDÝN, BRATISLAVA. Pre bežného Európana je to tak trochu zvláštna udalosť a pripomína časy, keď jednotlivým krajinám vládli monarchovia. Keď britská kráľovná Alžbeta II. v stredu v priamom prenose prednášala svoj očakávaný prejav, v skutočnosti išlo len o slová, ktoré jej napísala vládna Konzervatívna strana pod vedením staronového premiéra Davida Camerona.
Prvá jednofarebná britská vláda za posledné roky chce zmeniť dane, vzťah k Európskej únii aj spôsob, akým funguje zdravotná starostlivosť.
1.Európska únia
Cameron voličom prisľúbil referendum o zotrvaní v Európskej únii. Má sa konať najneskôr do roku 2017. Výmenou za tento prísľub chce zmeniť vzťah medzi Britániou a Bruselom. Zjednodušene povedané, Briti žiadajú prenesenie viacerých právomocí späť domov.
S nádejou, že voliči budú hlasovať proti vystúpeniu z EÚ. Prieskumy napovedajú, že referendum môže byť tesné, hoci väčšina voličov chce stále zostať v európskej dvadsaťosmičke. Želajú si to aj britské firmy, ktoré sú od exportu do EÚ bytostne závislé.
Jeden z kľúčových sporov sa týka verdiktov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten má rozsiahle právomoci v rôznych otázkach a na základe jeho rozsudkov musia štáty často meniť legislatívu. Cameronovi sa to nepáči. Žiada výnimku, aby verdikty súdu neboli pre Britániu automaticky záväzné.
Vláda chce obmedziť aj poberanie dávok občanmi z iných štátov, ak v Británii žijú menej ako štyri roky.
Camerona však tento týždeň tak trochu podrazili jeho hlavní partneri – francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Obaja sa medzi štyrmi očami dohodli, že Únia sa bude hlbšie integrovať aj bez toho, že by sa zmenili základné pravidlá jej fungovania. Teda Lisabonská zmluva.
Cameron ešte pred referendom chystá európske turné, počas ktorého sa o tejto téme bude rozprávať s najvýznamnejšími európskymi lídrami. V pondelok rokoval s predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Zatiaľ sa prakticky na ničom nedohodli.
Juncker a Cameron majú komplikovaný vzťah – britský premiér bol nedávno ako jeden z mála proti jeho vymenovaniu za šéfa EK.
2.Zdravotníctvo
Britská zdravotná starostlivosť je podľa svetových rebríčkov jednou z najefektívnejších a najdostupnejších. Problémom je, že nefunguje sedem dní v týždni. Cameron sľubuje, že sa to zmení.
Britské nemocnice majú prestať fungovať ako pošta. Teda len na základe úradných hodín. Zo štatistík vyplynulo, že hospitalizovaní Briti až príliš často zomierajú najmä v nedeľu. Teda v čase, keď v nemocniciach nie je dostatok lekárov a sestier.
Odbory sa však zmenám bránia. Zmeny v zdravotníctve by si navyše vyžadovali rozsiahle investície. Hovorí sa minimálne o ôsmich miliardách eur.
3.Autonómia pre Škótov
Keď vlani Škóti odmietli odtrhnutie od Británie, Cameron im prisľúbil prenesenie viacerých právomocí z centrálnej vlády. Lenže škótski nacionalisti sa do vlády nedostali – Cameronovi konzervatívci majú pohodlnú väčšinu.
Nová vláda im aj tak prisľúbila väčšiu autonómiu najmä v oblasti daní a sociálnych dávok. Detaily zatiaľ nezverejnili.
4.Dane
Briti, ktorí pracujú menej ako tridsať hodín týždenne a zarábajú minimálnu mzdu, nemajú platiť žiadne dane. Návrh kritizujú radikálne strany.
Britský premiér podľa nich pomáha najmä prisťahovalcom, keďže „pôvodní“ obyvatelia sa do tejto kategórie zmestia len výnimočne. Cameron hovorí o pomoci najslabším.
A podľa analytikov sa tým konzervatívci snažia prebrať voličov ľavicovým labouristom.
