Donbas ste fotografovali vyše 20 rokov. V čom sú dnes ľudia v Donbase iní ako pred konfliktom?
„Ľudia sú aj po konflikte veľmi otvorení, dôverujú si a je veľmi ľahké ich oklamať, ľahko sa dajú nalákať na boj za nejakú myšlienku. Ak im sľúbia penzie, budú bojovať za lepší život. Už predtým sa juhovýchod a západ Ukrajiny veľmi odlišoval – jazykom aj mentalitou. V juhovýchodnej Ukrajine je veľmi veľký vzťah k Rusku, ľudia tam majú príbuzných. Aj ja mám otca Rusa a mamu Ukrajinku.“
Ako vnímajú svoju identitu? Cítia sa Ukrajincami, Rusmi, Európanmi?
„Je to zložité. Pred konfliktom chcelo 70 percent ľudí odísť do Ruska, teraz chce odísť len 30 percent. Konflikt upevnil ich identitu. Nedôverujú Rusku ani ukrajinskej vláde, nečakajú na pomoc s obnovou. Budú to robiť sami. Ani z ruskej strany im nikto nepomôže. Pochopili, že ich opäť podviedli.“
Koho vidia ľudia za konfliktom v Donbase?
„Pre jedných je to Rusko, pre druhých Spojené štáty. Aj väčšina ľudí v Rusku si myslí, že vojna aj dianie na majdane boli výhodné pre Američanov, nemyslia si, že by s tým mala niečo Európa. Pre Ukrajincov je vinníkom Rusko.“
FOTO: Alexander Chekmenev
Rozdelila vojna rodiny aj priateľov?
„Určite vznikli konflikty medzi rodinami. U nás v nemocnici leží vojak, ktorý žil v Rusku a prišiel na Ukrajinu. Teraz bojuje na strane Ukrajincov, pričom jeho otec je generál žijúci v Moskve. Povedal mu, že preňho už neexistuje. Syn zase vraví, že otec tomu nerozumie.“
Ľudí ovplyvňuje aj propaganda. Ako sa s ňou vyrovnávajú?
