Načo vôbec existuje organizácia, ktorá zabezpečuje pomoc Európskej únie, keď túto otázku si členské štáty riešia aj samy?
"Pomoc Únie dnes tvorí viac ako polovicu celosvetovej rozvojovej pomoci, je teda najväčším donorom pomoci vo svete. Členské krajiny, napríklad Slovensko, majú zvyčajne niekoľko krajín, na ktoré sa sústreďujú, Európska komisia ich má 140. Slovensko vďaka tomu pomáha i tam, kde nemá vlastný tím terénnych pracovníkov či vlastnú ambasádu."
V roku 2005 sa členské krajiny Európskej únie zaviazali vyčleniť na rozvojovú pomoc 0,7 percent svojho hrubého domáceho príjmu. Pre skupinu krajín, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004, to bol záväzok 0,33 percenta. V roku 2015 tento záväzok naplnili len štyri krajiny, pričom SR bolo na konci rebríčka s príspevkom 0,08 percenta. Ako možno vplývať na štáty, aby naplnili tento záväzok?
"Tento záväzok bol výzvou generálneho zhromaždenia OSN pred mnohými rokmi a Únia sa ako jediné spoločenstvo podujalo dosiahnuť ho. Pre finančnú krízu v Európe sme ho však nedokázali naplniť. Snažíme sa objem financií, určených na rozvojovú pomoc Únie udržať na stabilnej úrovni a v najbližších rokoch by mohol rásť. Budeme sa snažiť, aby členské štáty tento záväzok znovu obnovili a aj naplnili."
Sme takmer v polovici Európskeho roka rozvoja a v cieľovej rovinke, čo sa týka záväzku 189 krajín, ktoré sa na pôde OSN v roku 2000 rozhodli zadefinovať rozvoj pomocou ôsmich priorít – Miléniových rozvojových cieľov a zabojovať spoločne proti extrémnej chudobe a hladu. Aké vidíte úspechy, pozitívne aktivity v tomto smere?
"Bezpochyby je tu niekoľko úspechov, ktoré stoja za zmienku. Za posledných 15 rokov sa znížil počet ľudí, žijúcich v extrémnej chudobe a hlade, o 800 miliónov (o viac ako polovicu). Zároveň za posledných 10 rokov mohlo vďaka rozvojovej pomoci Únie navštevovať základné školy takmer pätnásť miliónov žiakov. Viac ako osem miliónov pôrodov prebehlo za prítomnosti kvalifikovaného zdravotníckeho personálu. Niektoré krajiny sú stále veľmi zraniteľné, no iné sa dokázali za tých pätnásť rokov postaviť na vlastné nohy – medzi jednotlivými štátmi sú naozaj veľké rozdiely, aj v napĺňaní miléniových cieľov."
Na jeseň 2015 na pôde OSN predstavia 17 trvalo-udržateľných rozvojových cieľov. Európska únia nemá v úmysle opätovne otvoriť diskusiu a predefinovávať tieto ciele. Prečo?
"Súčasná zostava sedemnástich trvalo udržateľných rozvojových cieľov je vyvážená a vzišla zo spoločného rozhodnutia pracovných skupín na pôde OSN. Ak by sme znovu otvorili diskusiu o definovaní cieľov, nemuseli by sme dospieť ku konsenzu a navrhnuté ciele by mohli byť nevyvážané, ich napĺňanie by sa oddialilo. Treba podotknúť, že tieto ciele sú univerzálne. Možno ich napĺňať ako v rozvinutých, tak i v rozvojových krajinách. Každá krajina by sa mala o to zasadzovať a vidieť ich pôsobenie v národných politikách. Pre rozvojové oddelenie Európskej komisie sú najdôležitejšie tie, ktoré sú viac orientované na krajiny globálneho Juhu, na tie v najhlbšej chudobe s obyvateľmi v núdzi."
Podľa výsledkov Eurobarometra z roku 2014: až 89 percent Slovákov nikdy nepočulo o Európskom roku rozvoja. Vysoké percentotakisto nevie, čo sú Miléniové rozvojové ciele. Akú zmenu pozorujete v členských krajinách, čo sa týka informovanosti, zvyšovania povedomia občanov o rozvoji a rozvojovej spolupráci EÚ vo svete?
"Výsledky sú trošku rozporuplné, lebo na jednej strane vyše percent občanov EÚ podporuje rozvojovú politiku, no na druhej strane vyše 40 % obyvateľov nevie, načo sa ich peniaze používajú. Pre nás je tento rok dôležité zvýšiť povedomie o tom, čo vlastne robíme. Vidíme, že v každom členskom štáte, aj na Slovensku, existujú rôzne iniciatívy a programy na priblíženie rozvojovej politiky obyvateľom."
Mali ste možnosť rozprávať sa krátko so zástupcami členských organizácií slovenskej Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Aký máte dojem z aktivít na Slovensku?
"Na Slovensku som počul tie isté pripomienky o obsahu rozvojovej politiky či o financovaní projektov, ako v iných členských krajinách. No je pozitívne, že toľko občianskych združení a organizácií je tu aktívnych v oblasti rozvojovej politiky."
Mení sa aj smerovanie rozvojovej spolupráce, aby v centre boli len tie naozaj chudobné krajiny, spodná miliarda najchudobnejších. Ako ste ďaleko?
"Už sa na tom pracuje. Miznú naše bilaterálne programy z krajín, ktoré dosiahli istý stupeň rozvoja a už nás nepotrebujú. Brazília, Čína, India či Mexiko budú benefitovať už len z regionálnych programov a programov lokálnych mimovládok (s ohľadom na ľudí v núdzi), nie z bilaterálnej pomoci EÚ. Až 70 percent pomoci sa zameriava na tých najchudobnejších z chudobných."
Aj medzi verejnosťou sa v týchto dňoch veľa hovorí o citlivej otázke migrácie. Vidno to aj v Európskej komisii?
"Už pred niekoľkými týždňami sa o konkrétnych problémoch a témach na pôde Európskej rady a Európskeho parlamentu diskutoval predseda Komisia Jean-Claude Juncker. Pre nás je priorita zachrániť ľudské životy. Stovky až tisícky tragických úmrtí v Stredozemnom mori sú pre nás neprípustné. Druhá téma sa týka riešenia problematiky obchodovania s ľuďmi a nelegálneho prevádzania ľudí z afrického na európsky kontinent. Musíme sa tiež zamerať na azylovú politiku – ako spoločne reagovať na zvýšené počty utečencov a žiadateľov o azyl. Dôležitá je aj bezpečnostná otázka. No a nakoniec sa musíme pozrieť na koreň problému, na príčiny – pre ktoré ľudia vlastne utekajú zo svojich domovov."
Aké sú možné riešenia?
"Je to kombinácia odpovedí na teraz spomenuté okruhy otázok. Musíme vytvoriť rozvojovú politiku, kde budú mať ľudia možnosť vybrať si, kde chcú žiť. Dôležitá je takisto možnosť vytvorenia takých životných podmienok, aby ľudia nemuseli utekať. No treba si uvedomiť, že Európa ako kontinent starne, takže budeme sa musieť pozrieť aj na otázku legálnej migrácie – keďže istý počet migrantov potrebovať budeme. Toto všetko musíme brať pri rozhodovaní do úvahy. Pôjde o tieto styčné body: zníženie podnetov na nelegálnu migráciu, záchrana ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc, ochranná povinnosť Európy: silná spoločná azylová politika, a nová politika v oblasti legálnej migrácie."
Členovia rozvojových organizácií aj úradníci často používajú pojem súdržnosť politík v záujme rozvoja. Ako ho možno v krátkosti vysvetliť?
"Rôzne politiky EÚ majú vplyv na krajiny tretieho sveta. V minulosti napríklad Únia podporovala export poľnohospodárskych produktov. Tým sme ale vytvárali prekážky pre produkciu v rozvojových krajinách. To sa teraz už nedeje. Lebo na jednej strane financujeme v týchto krajinách rozvojové programy, no na strane druhej by sme šli proti našim vlastným programom tým, že sme by sme dotovali export poľnohospodárskych produktov."
Nie každý chápe rozdiel medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou. Ako to vyzerá napríklad teraz v Nepále? V prvých dňoch vyštartujú experti Komisie pre humanitárnu pomoc do terénu, lebo ide o záchranu ľudských životov a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, potravy, vody a prístrešia. Kedy nastupujete do procesu vy?
"Situácia v Nepále je veľmi dramatická. V prvom rade je treba vybudovať odolnosť, aby bol dosah prírodných katastrof čo najmenší. Potom prichádza na rad rekonštrukcia a obnova infraštruktúry. Čiže v rovnakom čase, ako sa financuje humanitárnu pomoc, my sme sa rozhodli vyčleniť 16,6 milióna eur na okamžitú rozvojovú pomoc. Samozrejme, táto fáza bude trvať dlhšie, ale dôležité je, aby začala už teraz, aby tam neboli žiadne medzery."
Kedy a ako môže Únia a Slovensko prispieť k vyriešeniu situácie na Ukrajine?
"Momentálne predkladáme návrh novej susedskej politiky na zváženie členským štátom a europarlamentu. Ukrajina je naším susedom, čiže je aj súčasťou tejto politiky. Uvidíme, ako budú krajiny reagovať. Dúfajme, že do roka bude konflikt ukončený a že s našou pomocou regiónom v tejto krajine sa Ukrajina čoskoro reštartuje a bude sa snažiť byť silným partnerom s dôstojnými životnými podmienkami pre svojich obyvateľov."
Autor: Boba Baluchová
