BUJUMBURA. Prezident východoafrického štátu Burundi vyzval v stredu vyše 110-tisíc spoluobčanov, ktorí ušli z krajiny pred politickými násilnosťami minulý mesiac do Tanzánie, Rwandy a Konžskej demokratickej republiky, aby sa vrátili domov.
Povedal im, že ich chudobná vlasť je na "99,9 percenta" pokojná a bezpečná.
Nepokoje sú iba v malej časti Bujumbury
V príhovore v štátnom rozhlase Pierre Nkurunziza zdôraznil, že žiaden Burunďan si neželá oživenie etnických sporov a konfliktov.
"Tá krv, ktorá bola preliata v minulosti, nám dala lekciu," citovala burundského prezidenta agentúra Reuters.
Podľa Nkurunzizu pokračujú nepokoje iba v malej časti metropoly, zatiaľ čo zvyšok Burundi je pokojný.
Prezident je pod tlakom pouličných demonštrantov, aby sa vzdal kandidatúry na tretie päťročné funkčné obdobie vo voľbách plánovaných na 26. júna.
Zdôraznil tiež, že hrozí veľké riziko opätovného skĺznutia bývalej belgickej kolónie do genocídy alebo občianskej vojny.
Policajti smrteľne postrelili vojaka
Odhadom 300-tisíc ľudí zahynulo v konflikte v Burundi, v ktorom žijú rovnaké etniká ako v susednej Rwande, kde bolo v genocíde v roku 1994 zabitých 800-tisíc ľudí. prevažne Tutsiov a umiernených Hutuov.
Keďže však na uliciach Bujumbury, hlavného mesta Burundi, zomierajú ľudia takmer denne, ochrancovia práv sa obávajú, že je iba otázkou času, kedy etnické spory opätovne vzbĺknu.
V stredu prišiel v Bujumbure o život vojak, ktorého do hrudníka smrteľne postrelili policajti, čo môže vyvolať napätie medzi jednotlivými bezpečnostnými zložkami.
Agentúra AP uvádza, že patril ku skupinke vojakov, ktorá sa pokúšala zabrániť polícii v streľbe do demonštrantov, ktorí na policajtov útočili kameňmi.
Nepáči sa im kandidatúra prezidenta
Burundská polícia v stredu bojovala so stovkami protestujúcich, ktorí neustávajú v protestoch proti kandidatúre prezidenta.
Tvrdia, že jeho kandidatúra je nezákonná, pretože ústava umožňuje zastávať úrad prezidenta iba dve päťročné funkčné obdobia po sebe.
Nkurunziza tvrdí, že sa môže uchádzať o tretí mandát, keďže prvýkrát ho do funkcie zvolil ešte parlament.
Prezident v stredu na naliehanie medzinárodného spoločenstva rozhodol o týždennom odklade parlamentných volieb z 26. mája na 5. júna.