Teherán 12. januára (TASR) - Mier má stále šancu a vojne v Iraku sa možno ešte vyhnúť. Na záver dnešných rokovaní s iránskymi predstaviteľmi to v Teheráne vyhlásil turecký premiér Abdullah Gül.
Všetky krajiny regiónu, vrátane Turecka a Iránu, vyvíjajú maximálne úsilie, aby zabránili vojne. Aby sa tak stalo, sú potrebné aj reálne kroky zo strany Iraku, nielen slová, vyhlásil Gül pred novinármi.
Turecko a Irán sa zhodli na potrebe zachovania územnej integrity Iraku a blaha jeho obyvateľov, dodal turecký premiér. Iránska oficiálna tlačová agentúra IRNA oznámila, že Teherán a Ankara sa dohodli na spoločnom mierovom úsilí.
Gül a iránsky prezident Muhammad Chatámí vyzvali Irak, aby rešpektoval medzinárodne uznávané rezolúcie, a prisľúbili, že využijú všetky alternatívy s cieľom zabrániť vojne.
Chatámí varoval, že eskalácia krízy by Izraelu umožnila zvýšiť tlak na Palestínčanov. Teherán a Ankara sú životne dôležité prvky v snahách o udržanie mieru v regióne, dodal iránsky prezident.
Podľa Güla je vyhnutie sa vojne najvyšším imperatívom, keďže útok by mal škodlivý vplyv nielen na Irak, ale aj na štáty Perzského zálivu a Blízkeho východu.
Iránsky viceprezident Muhammad Réza Aríf Gülovi na stretnutí povedal, že Teherán bude proti akejkoľvek jednostrannej akcii USA proti Iraku a vyzval štáty regiónu, aby sa zhodli na jednotnom postoji. "Každá agresia vedie k ďalšej agresii. Ak sa útok USA v Iraku zrealizuje, nasledujúcim cieľom budú iné krajiny regiónu," vyhlásil Aríf.
Líder irackého opozičného Vlasteneckého zväzu Kurdistanu (PUK) Džalál Talabání uplynulý týždeň iránskym lídrom tlmočil ústne posolstvo USA, ktoré obsahuje záruky, že Washington nebude k Iránu pristupovať s rovnakým podozrením ako voči Iraku.
Americký prezident George W. Bush pred rokom označil Irán spolu s Irakom a Severnou Kóreou za súčasť osi zla, ktorá údajne podporuje medzinárodný terorizmus a výrobu zbraní hromadného ničenia.
Vzhľadom na dlhodobé nepriateľstvo medzi Washingtonom a Teheránom iránske vedenie špekuluje, že Irán sa môže stať ďalším cieľom USA vo vyhlásenej vojne proti terorizmu.
V súvislosti s irackou krízou sa z Teheránu stalo regionálne diplomatické centrum, kde sa diskutuje o osude irackého prezidenta Saddáma Husajna a regionálnom prístupe k možným vojenským útokom USA proti bagdadskému režimu.
Okrem Güla dnes v Teheráne rokoval aj šéf kuvajtskej diplomacie šejk Sabáh al-Ahmad al-Džábir as-Sabáh. V stredu má pricestovať sýrsky prezident Bašar Asad.
Chatámí na stretnutí s kuvajtským ministrom vyhlásil, že Irán je proti vojenskému útoku proti Iraku. "Napriek škodám, ktoré našim krajinám spôsobil Irak (iracko-iránska z rokov 1980-88 a následne invázia Iraku do Kuvajtu v auguste 1990), Teherán nie je priaznivo naklonený vojenskému útoku proti Iraku," vyhlásil Chatámí citovaný štátnou televíziou.
Iránsky prezident zdôraznil potrebu, aby krajiny regiónu v rámci snáh o mierové riešenie irackej krízy pokračovali v diskusii a vzájomných kontaktoch.
"Situácia, osobitne v Iraku, je veľmi nebezpečná a len plná spolupráca irackej vlády s OSN môže zaručiť pokoj a stabilitu," vyhlásil kuvajtský minister zahraničných vecí, ktorý na trojdňovú návštevu Iránu pricestoval v sobotu.
Šejk Sabáh a jeho delegácia má v Iráne na programe aj stretnutia s ajatolláhom Muhammadom Bakírom Hakimom, šéfom Najvyššieho zboru islamskej revolúcie v Iraku - hlavného hnutia irackej šiitskej opozície so sídlom v Iráne.
Irán chce presadiť, aby štáty regiónu k vývoju v Iraku zaujali jednotný, a nie individuálny prístup.
V novembri minulého roku Chatámí navrhol plán, na základe ktorého by päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN vytvorilo spoločnú skupinu s krajinami z okolia Iraku a viedli diplomatické aktivity s cieľom vyriešiť problém mierovou cestou.
