BRUSEL. Napriek očakávaniam kvóty pre migrantov neboli hlavnou témou pondelňajšieho rokovania ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie.
Namiesto toho urobili prvý krok smerom k zásahom proti pašerákom s ľuďmi už pri líbyjských hraniciach.
"Dali sme mandát pracovníkom európskej zahraničnej politiky, aby pripravili podobu misie," povedal na tlačovej konferencii slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Aj preto na stretnutie šéfov diplomacií prišli i zástupcovia ministerstiev obrany členských štátov a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Spustenie misie sa očakáva v júni
Operačným sídlom misie s názvom EUNAVFOR Med bude podľa očakávaní Rím a povedie ju taliansky kontraadmirál Enrico Credendino.
Misia, ktorej dátum spustenia sa očakáva v priebehu júna, však nebude možná bez poskytnutia súhlasu zo strany Bezpečnostnej rady OSN.
Európska únia sa netají, že sa touto cestou snaží obmedziť vysoké straty na životoch na mori, ku ktorým dochádza uprostred bezprecedentného prílivu migrantov z Afriky.
Misia, ktorá dostala kódové označenie EUNAVFOR Med má za hlavný cieľ zrušiť "podnikateľský model" pašerákov a obchodníkov ľudí, ktorí sa priživujú na utečeneckých drámach v Stredozemnom mori.
Spoločné náklady tejto operácie sa odhadujú na 11,8 milióna eur v počiatočnom 12-mesačnom mandáte, ktorý môže byť predlžený o ďalšie dva mesiace, uvádza sa vo vyhlásení ministrov.
Talianska ministerka obrany Roberta Pinottiová v tejto súvislosti označila pondelňajšie rozhodnutie Rady Európskej únie ako "významný krok vpred". Podľa jej slov operácia EUNAVFOR Med potvrdzuje, že Stredozemné more "už nie je len hranicou Talianska, ale hranicou Európy".
Prvou fázou misie má byť hliadkovanie vo vodách členských štátov únie, potom má prísť na rad zasahovanie v medzinárodných vodách a nakoniec priamo ničenie pašeráckych lodí ešte v teritoriálnych vodách Líbye.
Na to bude Únia spolu s NATO potrebovať mandát Bezpečnostnej rady OSN alebo pozvanie od líbyjskej vlády, ktorá v skutočnosti nemá kontrolu nad územím krajiny.
O definitívnej podobe misie by európski lídri mali rozhodnúť na júnovom summite.
Dohoda zvýši šance na súhlas Bezpečnostnej rady
Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová povedala, že rozhodnutie, na ktorom sa dohodli ministri zahraničia a obrany EÚ "naruší obchod sieti pašerákov a obchodníkov s ľuďmi v Stredozemnom mori".
Mogheriniová už pred tým povedala, že dohoda ministrov únie zvýši šance na súhlas Bezpečnostnej rady OSN s takouto akciou krajín únie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval EÚ na tento krok, pretože hrozí, že džihádisti Islamského štátu využijú šancu a ako migranti sa dostanú do Európy.
Veľa citlivých otázok
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák potvrdil, že výsledkom rokovania je, že sa zhodli na formálnom mandáte, o právnych či finančných otázkach budú ešte rokovať.
"Dali sme mandát európskej službe pre vonkajšiu činnosť, expertom, aby začali definovať podobu misie, ale aj v dnešnej debate sa ukázalo, že je tam veľa citlivých otázok," povedal Lajčák.
Hoci na pondelňajšom rokovaní nediskutovali o povinných kvótach, ktoré premiér Robert Fico odmieta, Lajčák pripomenul, že Slovensko je solidárne.
Dokazuje to podľa neho fakt, že sme Frontexu poskytli personálne aj technické vybavenie.
Pripomenul, že Slovensko si uvedomuje, že ide o vážny problém, keď päť členských štátov znáša 90 percent imigračného tlaku celej únie.
Tieto krajiny si podľa neho vedia predstaviť kvóty na prerozdelenie migrantov, Slovensko však aj napriek prejavom solidarity a snahám byť súčasťou riešenia tejto situácie má obavy o podstate systému kvót.
Šéf slovenskej diplomacie zopakoval, že tadiaľ cesta nevedie, lebo kvóty ešte nezaručia, že sa podarí udržať presídlených ľudí v jednej krajine, ktorá je súčasťou schengenského systému, kde je garantovaná sloboda voľného pohybu.
"My sme tranzitná krajina, nie cieľová. Ako zabrániť, aby takíto ľudia neodišli inde? Máme celý rad otázok, o tom sa ešte bude hovoriť, ale neočakávam žiadne nanútené rozhodnutie, ktoré by nebolo v súlade s pozíciou Slovenskej republiky," skonštatoval Lajčák.
Vie o slovenských Rómoch v parkoch
Lajčák sa zúčastnil aj na obede s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ako uviedol, zhodli sa, že NATO a únia musia viac spolupracovať. Diskutovali o bezpečnostných hrozbách z východu aj z juhu a ako na ne reagovať.
Lajčák očakáva, že na júnovom summite Európskej únie padne požiadavka vypracovať novú bezpečnostnú stratégiu. Tá má realisticky odrážať hrozby a povedať, ako im čeliť.
Slovenský šéf diplomacie na tlačovej konferencii tiež pripustil, že vie o rómskych rodinách zo Slovenska, o ktoré sa začali belgické médiá zaujímať, pretože sa spolu s malými deťmi usídlili v jednom z belgických parkov.
"Pomáhame všetkým občanom, ktorí sú v núdzi," zdôraznil šéf rezortu zahraničia. Dodal však, že tieto rómske rodiny sa na slovenské inštitúcie neobrátili a kedykoľvek sa môžu vrátiť späť na Slovensko.
