BELEHRAD. Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič v piatok vyjadril nádej, že urovnanie konfliktu na Ukrajine prejde čo najskôr z vojenskej sféry k ekonomickým a politickým aspektom.
Dačič - aj ako predsedajúci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - zdôraznil dôležitosť dodržiavania dohody o prímerí na východe Ukrajiny a balík protokolov o urovnaní konfliktu, ktoré zainteresované strany podpísali vo februári v bieloruskom Minsku.
Nepodporenie sankcií Na spoločnej tlačovej konferencii s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom, ktorá sa konala po ich rokovaniach v Belehrade, Dačič upozornil, že po vyriešení vojenských a bezpečnostných aspektov treba čo najrýchlejšie prejsť k ekonomickým záležitostiam.
Spresnil, že sa to týka vyplácania miezd a dôchodkov, opatrení v bankovom sektore, či humanitárnych problémov. Pripomenul, že na riešenie čakajú aj najdôležitejšie otázky: zmeny v ústave a začatie politického dialógu.
Lavrov na tlačovej konferencii komentoval aj najnovší vývoj na Balkáne, keď sa vyjadril k vyostreniu situácie v Macedónsku.
Vyhlásil, že Moskva nevylučuje, že ide o dôsledok rozhodnutia vlády v Skopje nepodporiť sankcie Západu voči Rusku.
Sergey #Lavrov talks with #Serbia FM Ivica Dacic / Переговоры С.Лаврова и мининдел Сербии И.Дачича pic.twitter.com/3PPGYgtgDZ
— MFA Russia (@mfa_russia) 15. květen 2015 Znepokojená Moskva Ako ďalší dôvod Lavrov pripustil aj podporu vlády v Skopje pre projekt výstavby plynovodu Turecký prúd, "proti ktorému sú mnohí v Bruseli i za oceánom".
"Nemôžeme sa zbaviť pocitu, že je tu nejaká spojitosť," uviedol Lavrov.
Ruský minister dodal, že Moskva je znepokojená aj situáciou v Kosove, ako aj volaním po vytvorení nového albánskeho štátu, ktorý by mal zahŕňať Albánsko, Kosovo, ďalšie časti Srbska, Čiernej Hory, Macedónska a Grécka s albánskym obyvateľstvom.
Upozornil, že vyhlásenia tohto druhu protirečia "všetkým základným princípom OBSE a dohovorom, ktoré boli dosiahnuté v posledných rokoch po urovnaní kríz na Balkáne".
