Dáni sa chcú zbaviť hotovosti
Dánsko uvažuje nad zákonom, ktorý by umožnil obchodníkom odmietať platby v hotovosti a fungovať úplne bezhotovostne. Zákazníci budú môcť platiť kartou alebo aplikáciou cez smartfón.
„Použitie hotovosti je drahé (…) a sú tu aj bezpečnostné obavy. Pri prenášaní hotovosti sa môžete stať terčom útoku, hoci máme relatívne nízku úroveň násilnej trestnej činnosti v Dánsku, je to niečo, čo robí živnostníkom a zamestnancom starosti,“ povedala Sofie Findling Andersenová z Obchodnej komory.
Zdá sa, že proti tomuto návrhu nie je mnoho odporcov. Ak bude návrh schválený, obchodníci by mohli začať odmietať hotovosť už v roku 2016.
„Vyjednávame fixné náklady pre veľké podniky, maloobchodníci budú platiť štandardnú sumu 1% z transakcie nad 5 dánskych korún, tak ako pri platbe kartou,“ uviedol Mark Wraa-Hansen z Danske Bank, ktorá prevádzkuje MobilePay.
Novú koncepciu platieb privítajú aj dánski dôchodcovia. Podľa Findling Andersenovej by nemalo byť zvládnutie technológií problémom.
„Máme jednu z najvyšších úrovní v on-line nakupovaní občanmi nad 60 rokov, sú technicky gramotní, takže by to pre nich nemal byť problém.“
Prečítajte si viac na The Guardian.
Zbrane sa v Brazílii stali riešením na všetko
Brazílsky Kongres prerokováva zákon o obmedzení prístupu k strelným zbraniam. Správa o násilí v Brazílii priniesla alarmujúce čísla, podľa nej bolo v roku 2012 zastrelených asi 42 tisíc ľudí, čo je najviac za posledných 35 rokov.
Údaje hovoria, že takmer všetky tieto úmrtia boli vraždy. Viac ako polovica obetí boli muži tmavej pleti vo veku 30 rokov.
Správa ďalej uvádza, že sa z Brazílie stala spoločnosť, ktorá toleruje zbraň ako riešenie na akýkoľvek druhy sporov, ktorých dôvod je vo väčšine banálny.
Na vine je podľa správy „pomalý justičný systém a chybné policajné vyšetrovania, ako aj rozšírená dostupnosť strelných zbraní“ v Brazílii.
Už v roku 2004 prišiel do platnosti zákon, ktorý sprísnil pravidlá pre povolenie zbrane, zakázalo sa nosenie zbraní na verejnosti a zvýšila sa kontrola nezákonného držania zbraní.
Prečítajte si viac na BBC.
Dedinčania opravili sochu Stalina, opäť stojí na svojom mieste
Poslednú sochu Stalina v životnej veľkosti museli obyvatelia dediny v Kazachstane opraviť po tom, čo bola minulé leto zhodená silným vetrom. Diktátor je medzi dedinčanmi stále populárny a to aj napriek hladomoru a útlaku zo sovietskej strany v roku 1930, za ktoré bol zodpovedný.
Nie je to po prvýkrát, keď miestni obyvatelia zabránili zničeniu tejto sochy. V minulosti sa ju márne snažili odstrániť sovietske a kazašské orgány, dedinčania ju však ubránili.
Preto niet divu, že keď bola socha zničená vetrom, úrady neboli ochotné zaplatiť jej opravu. Dedinčania získali prostriedky na opravy sochy pomocou sociálnych médií. Socha je tak opäť na svojom mieste.
„Nechajme ju stáť, nie je na nás, aby sme ju zhodili. Jedného dňa sa pominieme, nechajme naše deti rozhodnúť o nej,“ povedal jeden z obyvateľov.
Prečítajte si viac na BBC.
Lesné škôlky dostali zelenú
Lesné materské škôlky budú už čoskoro začlenené do vzdelávacieho systému v Českej republike. Senát schválil novelu zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detskej skupine a prezident Zeman sa ju chystá podpísať.
Tieto škôlky predstavujú iný variant predškolského vzdelávania, deti trávia svoj čas hlavne v prírode a to za každého počasia.
Lesné škôlky by mohli pomôcť doplniť nedostatok miest v materských škôlkach. Na podporu týchto detských zariadení vznikla petícia, ktorú podporili viaceré známe osobnosti.
„Škôlky sa nebudú musieť registrovať ani plniť hygienické predpisy, ktoré by vzhľadom k svojmu charakteru nezvládli,“ píše denník iDnes.
Lesné škôlky môžu zriaďovať firmy, úrady, radnice, vysoké školy a neziskové organizácie. V jednej skupine môže byť maximálne 24 detí a rodičia môžu svoje deti prihlasovať už po dovŕšení jedného roku života dieťaťa.
Prevádzkar si môže nechať preplatiť iba náklady na škôlku a rodičia si výdaje za tieto služby môžu odpočítať zľavou na daniach.
Prečítajte si viac na iDnes.cz.
